Surová invázia Ruska na Ukrajinu pretrhala väzby Moskvy s EÚ a Spojenými štátmi vo všetkých oblastiach od energetiky cez obchod po cestovanie. Jednému partnerstvu však uniknúť nedokážu, píše POLITICO.
Projekt medzinárodného termonukleárneho experimentálneho reaktora (ITER) aj naďalej prebieha za účasti ruských vedcov či využívania ruských súčiastok. Cieľom ITER je pomocou jadrovej fúzie vytvoriť obrovské množstvo čistej energie.
Začiatkom decembra vedci z ITER oznámili obrovský prelom. Podarilo sa im totiž v rámci reakcie jadrovej syntézy vytvoriť viac energie, než do nej vložili.
S Ruskom si neporadí
Projektu sa zúčastňuje 35 krajín a zrodil sa na základe stretnutia z roku 1985 medzi vtedajším americkým prezidentom Ronaldom Reaganom a lídrom Sovietskeho zväzu Michailom Gorbačovom. Jeho cieľom je otestovať, či by jadrová fúzia mohla byť zdrojom bezuhlíkovej energie, a to bez rádioaktívneho odpadu, ktorý v súčasnosti produkujú atómové elektrárne.
V rámci tohto projektu za 44 miliárd eur pokrýva EÚ zhruba polovicu nákladov a riadi ho prostredníctvom agentúry Fusion 4 Europe (F4E) so sídlom v španielskej Barcelone. Deväťpercentný podiel tu majú India, Japonsko, Čína, Južná Kórea a Spojené štáty.
Ihneď po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa projekt ocitol v úzkych. Predstavitelia ruskej vlády sú totiž spolu so svojimi európskymi a americkými náprotivkami súčasťou vysokopostavenej rady ITER, ktorá prijíma rozhodnutia.
Ak by aj krajiny chceli Rusko z projektu „vykopnúť“, tak neexistuje spôsob, akým by to formálne mohli urobiť. V ústave ITER totiž nie je ustanovenie, ktoré by im to umožňovalo. Jedinou možnosťou je, že by nespokojné krajiny z projektu samy vystúpili.
Sankčné ťahanice
To však neznamená, že vojna na Ukrajine projekt neovplyvnila. Pre západné sankcie a následné moskovské protisankcie sa stalo získavanie súčiastok vyrobených v Rusku mínovým poľom. Krajina totiž vyrába veľmi dôležité prípojnice a 200-tonovú poloidnú magnetizačnú cievku. Tá je momentálne na ceste z Petrohradu do Francúzska.
Podľa zdroja z prostredia projektu si tento presun pre vojnu na Ukrajine vyžadoval oveľa viac „papierovačiek“, pretože bolo treba rôznym európskym krajinám vysvetliť, že na projekt ITER sa sankcie nevzťahujú. Z tohto dôvodu sa dodávky súčiastok oneskorili až o dva mesiace, dodáva zdroj.