Európske krajiny podporujúce jadrovú energetiku v utorok zdôraznili, že táto forma energie má zásadný význam pre prechod Európy na nízkouhlíkové hospodárstvo. V Európskej únii v tejto otázke panuje nezhoda. Tá sa tento rok prehĺbila v diskusii, či by sa jadrová energia mala započítavať do cieľov pri plnení klimatických plánov do roku 2050. Európa má približne 100 gigawattov (GW) inštalovanej jadrovej kapacity, ktorá vyrába zhruba štvrtinu elektriny v EÚ.
Stimuly len pre pokročilé technológie
Napätie sa nedávno rozhorelo aj medzi Francúzskom, Španielskom a Nemeckom ohľadom toho, či by plánované projekty energetickej infraštruktúry mali podporovať jadrovú energiu. Nemecko, najväčšia ekonomika a zároveň najväčší spotrebiteľ energie v Európe, minulý mesiac odstavilo svoje posledné jadrové reaktory.
Parížskeho zasadnutia sa zúčastnila eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová, zástupcovia 14 krajín únie, Taliansko ako pozorovateľ a Británia ako hosť.
Zástupcovia šestnástich krajín vyzvali Brusel, aby jadrovú energetiku viac podporoval prostredníctvom svojich energetických politík. Brusel predtým opakovane uviedol, že stimuly EÚ pre zelený priemysel dostanú len niektoré pokročilé jadrové technológie.
„Jadrová energia je veľkým prínosom tak pre bezpečnosť dodávok, ako aj pre záväzky v oblasti klímy,“ uviedla v úvodnom prejave francúzska ministerka energetiky Agnès Pannierová-Runacheová, ktorá zasadnutie zvolala. Francúzsko získava viac ako dve tretiny svojej energie z jadra.
Reforma usporiadania trhu
Eurokomisárka Simsonová na zasadnutí uviedla, že z rozpočtu EÚ nemožno na výrobu elektriny z jadra prispievať, no plánované reformy usporiadania trhu s elektrinou by teoreticky mohli tomuto sektoru pomôcť ľahšie získať financovanie zvonku.
Európska komisia podľa nej začiatkom roka 2024 dodá štúdiu európskej jadrovej infraštruktúry. Účastníci samitu požiadali, aby predložili investičné plány s podrobným opisom svojich potrieb v oblasti novej výroby elektriny z jadra vrátane požiadaviek na pracovné miesta.
Vo vyhlásení, ktoré podpísali účastníci zasadnutia, sa odhaduje, že ak sa do roku 2050 spustí podľa plánu ďalších 50 GW nových jadrových projektov, vznikne vyše 450 000 pracovných miest a európsky hrubý domáci produkt (HDP) sa zvýši o 92 miliárd eur. Pri započítaní dovozu fosílnych palív, ktorý by potom nebol potrebný, by sa zvýšil obchodný prebytok EÚ o 33 miliárd eur.
Český minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela podľa agentúry Reuters uviedol, že veľké množstvo bezemisnej elektriny určenej na pokrytie základného výkonu, ktoré môže jadrová energia poskytnúť, je cenovo dostupným spôsobom, ako dosiahnuť dekarbonizáciu a zároveň zabezpečiť dostatok energie pre priemysel. „Ide tiež o cenu a dostupnosť energie pre európske domácnosti, čo je nesmierne dôležité pre spoločenskú zmluvu a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu,“ povedal český minister.