Všetky jadrové projekty, o ktorých sa v dnešnej dobe kvôli energetickej a klimatickej kríze debatuje, nie sú ekonomicky a ani technicky životaschopné a zmysluplné, do centra pozornosti sa naopak dostávajú oveľa výhodnejšie obnoviteľné zdroje. Vo svojej aktuálnej analýze to uvádza výskumný hospodársky inštitút DIW Berlin.
„Atómová energia bola, je a zostane technologicky riskantná a nerentabilná. Nič na tom nemení ani údajne inovatívne koncepty reaktorov, ktoré v skutočnosti majú pôvod v čase úsvitu jadrovej energetiky na prelome 50. a 60. rokov minulého storočia,“ povedal Christian von Hirschhausen, ktorý v DIW Berlin vedie výskumnú sekciu energie, dopravy a životného prostredia. Poznamenal, že okrem klimatickej neutrality svet potrebuje aj plutónovú neutralitu.
„Nejde o to znížiť len emisie oxidu uhličitého, ale aj o redukcii nebezpečného plutónia s dlhým polčasom rozpadu v rádioaktívnom odpade,“ uviedol von Hirschhausen.
Výskumníci z DIW Berlin sa zamerali na rôzne typy reaktorov od ľahkovodných cez malé modulárne po množivé. Obzvlášť malé modulárne reaktory (SMR) považujú zástancovia jadra za budúcnosť nukleárnej energetiky. Záujem o ne má aj česká energetická spoločnosť ČEZ, ktorá chce prvý takýto reaktor postaviť v Temelíne a ďalší potom v Detmaroviciach na Karvinsku a v Tušimiciach na Chomutovsku.
Staré technológie SMR
SMR, ktoré majú výkon obvykle do 300 MW, ale nie sú podľa DIW Berlin nijako inovatívne, pretože technologicky vychádzajú z 50. rokov 20. storočia. „Trhový dopyt je obmedzený. Aj napriek desaťročia trvajúci výskum nebol do komerčnej prevádzky spustený takmer žiadny malý modulárny reaktor. Navyše neexistuje žiadna perspektíva, že by sa značné nevýhody podarilo vyrovnať masovou produkciou,“ uviedli výskumníci. Doplnili, že by to v takom prípade vyžadovalo výstavbu niekoľko tisíc rovnakých reaktorov.
Konkurencieschopnosť a predovšetkým bezpečnosť nevidí DIW Berlin ani u množivých reaktorov. Ako príklad inštitút uviedol reaktor v Kalkare v Severnom Porýní-Vestfálsku. Táto jadrová elektráreň nebola nikdy sprevádzkovaná a teraz slúži ako zábavný park.
„Technicky nemožno očakávať v jadrovej energetike žiadny významný prielom,“ povedala Claudia Kemfertová z DIW Berlin. „Atómová energia je zďaleka tou najdrahšou a oveľa drahšou ako tá z obnoviteľných zdrojov,“ dodala.
V Nemecku sú teraz v prevádzke posledné tri jadrové elektrárne, a to Emsland v Dolnom Sasku, Neckarwestheim 2 v Bádensku-Württembersku a Isar 2 v Bavorsku. Pôvodne sa počítalo s ich odstavením ku koncu minulého roka, kvôli energetickej kríze ale poslanci na návrh vlády ich chod predĺžili do 15. apríla. Hoci opozícia a tiež vládni liberáli žiadajú dlhšie udržanie prevádzky, sociálnodemokratický kancelár Olaf Scholz to odmieta.
O ukončení výroby energie z jadra v Nemecku rozhodla už predchádzajúca vláda konzervatívnej kancelárky Angely Merkelovej. Podnetom k tomu bola havária jadrovej elektrárne v japonskej Fukušime v roku 2011. Budúcnosť Nemecko vidí v obnoviteľných zdrojoch, ktoré vláda označuje aj za záruku energetickej bezpečnosti. Do roku 2030 chce preto krajina získavať 80 percent elektriny z obnoviteľných zdrojov. V minulom roku to podľa údajov spolkového ministerstva hospodárstva bolo okolo 44 percent.
Ďalšie dôležité správy
