Slovenské IT odvetvie čaká na miliardu eur z eurofondov, ktorými chce vláda napĺňať predstavu o e-governmente. No imidž firiem v brandži je už teraz poškvrnený. Množstvo nejasných neverejných obstarávaní, či obstarávaní s účasťou jedného záujemcu, vzbudzuje otázniky o efektivite modernizácie verejnej správy. V brandži sa hovorí, ako majú firmy cez politické konexie rozparcelovaný trh. TREND sa rozprával s prezidentom IT asociácie Slovenska (ITAS) Jurajom Sabakom.
Patrí štát medzi ťahúňov dopytu po IT?
Odvetvie dnes zo štátnych zákaziek takmer vôbec nežije. Hlavní ťahúni obratu IT brandže v ostatných dvoch či troch rokoch boli určite mobilní operátori, banky a eurokonverzia. E-government v podstate zmrzol v roku 2007, keď sa schválil Operačný program Informatizácia spoločnosti. Vtedy rezorty výrazne zoškrtali financovanie IT z rozpočtu s odkazom, že je na to miliarda eur z eurofondov. Reálne projekty sa však doteraz nerozbehli.
Prečo sa o niektoré lukratívne štátne zákazky nesúťaží?
Všetky takéto projekty sú náročné na prípravu. Len príprava ponuky na najnáročnejšie z nich môže uchádzača stáť aj päťstotisíc eur. Druhý faktor je, že verejná správa alebo vláda preferujú pri veľkých projektoch firmy so skúsenosťami aj zo zahraničia. To tiež zužuje počet súťažiacich. Fakt je – a niekedy som tým sám prekvapený –, že počet uchádzačov v súťažiach je veľmi malý.
O veľké štátne zákazky sa veľmi často uchádza len jeden záujemca. Často to vyzerá na dohodnutý scenár...
Nemôžem to vylúčiť.
Zdroj: david
Takéto prípady vrhajú zlé svetlo na celú IT brandžu. Súhlasíte, že imidž odvetvia sa zhoršuje?
Súhlasím, že sa začínajú objavovať kauzy, napríklad vo verejnom obstarávaní. No otázku by som otočil. Férovosť obstarávania je v prvom rade záležitosťou obstarávateľov. IT firma môže robiť čokoľvek, ak obstarávateľ bude chcieť, obstará korektne.
To znamená, že IT firmy musia pristúpiť na hru obstarávateľa?
Nemusia. Nikto do toho nie je nútený. Problém býva aj kompetentnosť obstarávateľa.
Na úradoch sú predsa pracovníci kvalifikovaní na obstarávanie...
Áno, na procesy obstarávania, ale nie na vecný obsah projektu. A ak tam nie sú kompetentní odborníci, tak sa – v rozpore so zákonom – obracajú na budúceho dodávateľa, aby im pomohol napísať odborné zadanie. Súvisí to s tým, že obstarávateľ vie málokedy napísať zadanie náročného projektu.
Nejaký návrh, čo s tým?
Riešením je, aby zadanie písali profesionáli, ktorí to vedia. My by sme boli radi, aby sa veľké tendre robili dvojkolovo. V prvom kole by súťažili návrhy. Výsledkom by bol zoznam položiek a funkčností, o ktoré sa dá súťažiť. Tak ako sú dnes napísané súťaže, sú ponuky na ich základe často neporovnateľné. Zákon o verejnom obstarávaní to umožňuje.
Predložili ste návrh dvojkolových súťaží členom ITAS?
Určite. Členovia ITAS s tým nemajú problém. Navrhovali sme to aj vláde.
Ministerstvá zadávali v poslednom čase pomerne veľa súťaží na rôzne štúdie realizovateľnosti. Opäť sa však o ne nesúťaží. Aj súťaže návrhov majú často iba jedného záujemcu. Prečo?
Myslím si, že firiem schopných robiť takéto projekty je viacero. A aj viacero firiem tieto projekty robí. KPMG, Ernst & Young, Cap Gemini, Logica, Arthur D. Little. Prečo sa neuchádzajú aj o ďalšie projekty, je skôr otázka pre ne.
Podľa Vestníka verejného obstarávania ministerstvá majú jasné preferencie z tejto skupinky firiem. Od návrhu až po realizáciu. Možno povedať, že trh je parcelovaný?
Skutočne to tak napohľad vyzerá a je ťažké nájsť argumenty, ktoré by to popreli.
S tým sa nedá nič robiť?
Ak sa pýtate na to, či nejakým spôsobom riešime problémy vo verejnom obstarávaní, tak ITAS funguje podobne ako väčšina profesijných združení. Nie je cieľom, aby skupina členov fungovala proti inej skupine členov. ITAS nerozoberá jednotlivé tendre alebo konkrétne prípady. Nemáme na to priame informácie ani relevantné podklady. Ťažko za takýchto okolností môžeme robiť seriózneho arbitra vo verejnom obstarávaní. My máme záujem, aby sa robili systémové opatrenia, ktoré problémom predchádzajú.
Aké systémové opatrenia?
Hovorili sme o dvojkolových súťažiach. ITAS má tiež napríklad dohodu s Úradom pre verejné obstarávanie (ÚVO) o konzultáciách pri technických otázkach. Napríklad či dané podmienky obstarávateľa nezvýhodňujú niektorého uchádzača a podobne.
Mali ste už prípady, keď komisia konštatovala zvýhodňovanie niektorého uchádzača?
Áno.
ÚVO toto stanovisko rešpektoval?
My otázky od ÚVO nedostávame v takej podobe, že je tam uvedená konkrétna súťaž a identifikovaní konkrétni uchádzači. Dostaneme opis problému s odbornými otázkami. Bez označenia súťaže či uchádzačov. Myslím si, že ÚVO naše stanoviská rešpektuje.
Ako ste na pôde ITAS riešili prípad Microsoftu, ktorý si tender písal sám?
Tento konkrétny prípad sme nerozoberali.
Ako sa verejný sektor stavia k IT?
Rezorty málokedy vnímajú informatizáciu ako príležitosť a nástroj na zmenu fungovania. Takéto projekty sú vnímané ako záležitosť IT oddelenia. Takto to však v súkromnej sfére nefunguje. Má to byť o zmene procesov, o nových systémoch fungovania, ktoré sa bez IT nedajú realizovať. Vezmime si napríklad banku. Bez IT internet banking nespravíte. Ale v danej banke to nie je vnímané primárne ako IT projekt, ale ako príležitosť poskytnúť klientom nové možnosti. A určite to nezastrešuje šéf IT oddelenia.
Ako to funguje vo verejnej správe?
Problém je v tom, že vo verejnej správe je minimum projektov vnímaných cez potrebu zmien fungovania, zmien procesov. Vezmite si projekt Unitas [zjednotenie výberu daní a odvodov]. Rezort financií sa v prvom kroku rozhodol spojiť odvodový a daňový systém. Až v druhom kroku sa začne zaoberať IT. Takto by to malo byť. Takýto prístup je však výnimočný. Rezorty sú neuveriteľne rezistentné proti zmenám. Zmeniť ich spôsob fungovania bez zásadnej angažovanosti vrcholných predstaviteľov nie je možné.
Je informatizácia na Slovensku len hardvérovou obnovou s príležitostným upgradom softvéru?
Nie. Povedal by som, že je to automatizácia súčasného spôsobu fungovania. S malými zmenami. Čo je na veľkú škodu.
Takže pri celkových investíciách smerujúcich na informatizáciu sú to neefektívne vynaložené prostriedky?
Keby bola informatizácia spojená so zmenou systému fungovania a so zmenami procesov, dali by sa dosiahnuť oveľa väčšie prínosy. Keďže kľúčové dokumenty obsahujú správne ciele, ako je zníženie administratívneho zaťaženia podnikateľov a občanov či zníženie finančnej náročnosti fungovania vlády, očakávam, že v každom projekte, ktorý sa začne realizovať, bude jasná predstava, ako ich naplniť. Realita je taká, že sa vždy niekde v úvode projektového dokumentu objavia, ale následne sa postupne vyparia. Obstarávanie sa zužuje na nákup IT.
Ťažko si predstaviť ministra alebo štátneho tajomníka, ktorý by nevedel o veľkých tendroch na ministerstve, ktoré rieši šéf úseku informatizácie.
Vysvetlím to na príklade. Stanete sa šéfom rezortu. Viete, že máte možnosť získať – z eurofondov, čo je pre vás prakticky zadarmo –, info-komunikačné technológie. Máte dve možnosti. Prenechať to rezortnému šéfovi IT, nech sa o to postará. Alebo sa k tomu postavíte ako k príležitosti, ako zmeniť fungovanie vašej inštitúcie. Značná časť projektov vo verejnej správe je ten prvý prípad.
Nie je takýto postoj pre IT brandžu v podstate výhodný? Najprv sa nakúpi železo a o desať rokov sa znova investuje do systému?
Rozumiem vašej úvahe, ale neverím na uvedený kalkul. Myslíte si, že v okamihu, ako tam príde na rezort nová garnitúra a nájde tam zbytočné a nefunkčné drahé technológie, nechá tú istú firmu opäť dodávať?
Len v tomto roku tendrovali ministerstvá viac ako tretinu zákaziek v rokovacom konaní bez zverejnenia.
Nebudem spochybňovať tieto čísla. Ale viete si predstaviť, že firma alebo asociácia bude obstarávateľovi hovoriť, akú metódu obstarávania má zvoliť? Ja nie. Nebudem obhajovať všetky takéto súťaže ako správne. No treba ich vnímať ešte v jednej súvislosti. Vzhľadom na minimum nových projektov sa obstarávajú väčšinou rozšírenia existujúcich systémov. A v takomto prípade môže mať rokovacie konanie opodstatnenie. No nechcem to ospravedlňovať. Vieme o prípadoch, keď táto metóda obstarávania nemala byť použitá. Pokiaľ mi je známe, tak z eurofondov sa týmto spôsobom nebude v IT oblasti obstarávať takmer nič. Takže azda sa situácia zlepší.
Niektoré projekty sú z veľkej časti financované z eurofondov. Nie sú vami naznačené zmeny len výsledkom strachu zo silnejších kontrol?
Nechcem povedať, že je to výsledkom práce ITAS. Určite je to aj výsledkom tlaku Európskej komisie. A médií.
Ako sa postaví ITAS o tri roky k možným zisteniam Bruselu, že verejné tendre neboli vždy v poriadku a že časť nákladov nepreplatí?
Je pravdepodobné, že kontrola príde. Dúfam, že nie s takým výsledkom, o akom hovoríte. Samozrejme, vyššia transparentnosť by všetky dohady vylúčila. Ale toto je v prvom rade povinnosť štátnych orgánov, vlády.
A transparentnosť firiem?
IT firmy chcú riešiť veci transparentne a budú zverejňovať údaje o tendroch. Samozrejme, nebudú zverejňovať ceny, s ktorými išli do súťaže. Ak je cenotvorba obstarávateľa transparentná, musí sa ju každý súťažiaci dozvedieť pri otváraní obálok. V oblasti transparentnej komunikácie ITAS pripravuje kroky, ktoré budú zverejnené v najbližších dňoch.
Foto - Milan David
