Posilňovanie východného krídla Severoatlantickej aliancie patrilo k témam prvého dňa rokovaní ministrov obrany členských krajín NATO v Bruseli, v stredu však nepadlo rozhodnutie o vytvorení nových stálych jednotiek v krajinách strednej alebo východnej Európy, informuje spravodajca TASR.
Informáciu potvrdil aj minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽaNO), ktorý sa zúčastnil na bruselských rokovaniach.
Pred zasadnutím ministrov „prebleskli" správy, že záujem o takéto jednotky na svojom území majú Rumunsko a Bulharsko, prípadne aj Slovensko a Maďarsko.
Plánujú posilnenie hraníc
Naď potvrdil, že Severoatlantická rada, teda všetky členské krajiny, sa zhodla na tom, že vojaci majú naplánovať, ako posilniť východnú hranicu Aliancie – od Pobaltia až po Rumunsko a Bulharsko.
„Nebolo prijaté žiadne rozhodnutie, že by sme zriaďovali takéto jednotky. Ale dali sme vojakom možnosť, aby to naplánovali, ako by takéto jednotky mali vyzerať. V najbližších týždňoch až mesiacoch príde k rozhodnutiu, či budú alebo nebudú vytvárané," opísal situáciu.
Podľa jeho slov sa viaceré členské krajiny vyjadrili, že by boli pripravené poskytnúť svojich vojakov do takýchto jednotiek.
Solidarita s východnou Európou
Minister spresnil, že ide hlavne o ponuku menších krajín Aliancie zo západnej časti Európy, ktoré chcú takýmto spôsobom, vyslaním svojich vojakov, ukázať solidaritu s krajinami strednej a východnej Európy. Ak sa dohoda o zriadení nových stálych štruktúr na východnom krídle Aliancie zrodí.
„Sme ďaleko od definitívneho rozhodnutia. Aliancia je obranné združenie, jej úlohou je chrániť svoje členské krajiny a tým pádom aj jej celú východnú hranicu," vysvetlil Naď.
NATO podľa neho vychádza zo skúseností, ktoré už má s mnohonárodnostnými bojovými prápormi v Pobaltí a Poľsku. Veď aj Slovensko má vyše 130 vojakov a húfnice Zuzana v Lotyšsku. Tieto skúsenosti by Aliancia vedela pretaviť do tvorby nových stálych jednotiek aj v iných krajinách.
„Zároveň ale viaceré členské krajiny vrátane Slovenska deklarovali záujem, že ak takéto bojové skupiny budú, tak aby mali primárne také spôsobilosti, ktoré nám chýbajú. Napríklad radarové systémy alebo systémy protivzdušnej obrany," zdôraznil Naď.
Nevedia, či sa Rusi sťahujú
Ministri obrany členských krajín NATO nemajú potvrdené informácie o tom, že by sa ruské jednotky naozaj sťahovali z pozícií pri ukrajinských hraniciach, povedal Naď.
Ministri obrany 30-člennej Severoatlantickej aliancie v spoločnom vyhlásili uviedli, že sú znepokojení „veľmi rozsiahlym, nevyprovokovaným a neodôvodneným" hromadením ruskej armády v blízkosti hraníc s Ukrajinou a v Bielorusku.
Naď potvrdil, že dominantnou témou rokovaní ministrov bola situácia spojená s napätím medzi Ruskom a Ukrajinou.
Dôkazy nemáme
„Môžem povedať, že z hľadiska vývoja situácie máme nejaké pozitívne náznaky, ktoré komunikovali predstavitelia Ruskej federácie, ale ani jeden zo spojencov nemá dôkazy, že by sa tieto náznaky dostávali do roviny realizácie.
To znamená, že nie sú dôkazy o nejakom odsune vojsk, práve naopak, viacerí spojenci potvrdili, že majú informácie o posilnení ruskej vojenskej prítomnosti na hraniciach s Ukrajinou," vysvetlil minister.
Dodal, že treba počkať na to, čo prinesú najbližšie dni, pričom podľa neho nikto v NATO si neželá ten najhorší scenár, ale je potrebné byť pripravený na všetky možnosti.
Naď upozornil, že spojenci sa zaujímali o to, ako jednotlivé krajiny spolupracujú s Ukrajinou, a v tejto súvislosti odznelo, že slovenská vláda schválila odmínovacie systémy Božena a aj zdravotnícky materiál pre Ukrajinu.
Cvičenie NATO na Slovensku
Pripomenul tiež, že sa hovorilo i o cvičení Saber Strike 2022, do ktorého sa zapojí sedem členských krajín NATO s vyše 13-tisíc vojakmi a ktoré prebehne aj na území Slovenska. Podľa údajov tlačovej agentúry Reuters sa v prvej polovici marca na tomto cvičení zúčastní takmer 1 300 slovenských vojakov.
Naď upozornil, že aj štvrtkové rozhovory ministrov obrany s rezortnými partnermi z Ukrajiny, ale aj Fínska a Švédska, ktoré nie sú členmi Aliancie, budú zamerané na krízu pri ukrajinských hraniciach.