Ministerstvo práce aktuálne navrhuje niekoľko možných zmien, ako spraviť súčasný prvý dôchodkový pilier udržateľnejší. Uvažuje o automatickom zvyšovaní veku odchodu do dôchodku, valorizácii penzií o pevnú sumu, prípadne dôchodcovskú infláciu či o redukcii zásluhovosti v štátnom systéme spolu so zavedením minimálnej penzie na úrovni životného minima. Než sa rezort pustí do práce na zmenách v prvom pilieri, chce počuť názory na možné varianty riešení od ostatných ministerstiev aj poslancov.

Ak by k skresaniu zásluhovosti nedošlo, ostáva ešte stále možnosť zahrnúť penzie do daňových povinností. To pri súčasnom nastavení znamená, že dane by platili hlavne vysokopríjmoví dôchodcovia, čím by sa automaticky skresávali rozdiely medzi nimi a penzistami s nízkymi príjmami. Podobný efekt by mala aj valorizácia o pevnú sumu – chudobnejší by dostávali relatívne viac než bohatší. Samotné ministerstvo sa však k tomuto variantu neprikláňa – zmierňovanie zásluhovosti podľa neho nie je vhodné riešiť na strane valorizácie. Viaceré inštitúcie zasa upozorňujú, že nerovnaká valorizácia by mohla byť protiústavná. Pomerne málo fanúšikov má aj zdanenie penzií.

Navrhované automatické zvyšovanie veku odchodu do dôchodku by zasa odstránilo politické napätie, ktoré vzniká pri legislatívnych zmenách. Podľa návrhu by vek rástol podľa doby dožitia, v priemere to vychádza na približne 50 dní ročne.

Do debaty sa okrem inštitúcií zapojil aj poslanec Miroslav Beblavý (SDKÚ-DS). Doplnil návrh, aby aj minimálny dôchodok bol podmienený napríklad 20 rokmi platenia do systému. Bude tak motivovať aj nízkopríjmových ľudí na prácu, prípadne na platenie poistenia. Na tradíciu neplatenia odvodov upozorňuje hneď viacero rezortov s tým, že plánované zredukovanie zásluhovosti motiváciu platiť čo najmenej ešte podporí. M. Beblavý pridal aj návrh, aby sa pri valorizácii podľa dôchodcovskej inflácie bral do úvahy aj rast miezd. Ten aktuálne ovplyvňuje rast penzií spolovice, druhú časť tvorí inflácia. Ak by začali mzdy prudšie rásť, dôchodcovia by podľa neho mali nárok na jednorazovú vyššiu valorizáciu.

Silové rezorty svorne odmietajú, aby sa analýza venovala odmeňovaniu ich zamestnancov a prípadným zmenám vo výsluhovom systéme. Na túto tému už jedna analýza vznikla, ktorá však žiadne zásadné úpravy nepredkladá – počíta s miernym nárastom počtu odpracovaných rokov na získanie nároku a s redukciou odchodného.

Časť subjektov sa pustila do zásadnejších úprav celého dôchodkového systému. Generálna prokuratúra napríklad požaduje zrušenie celého druhého piliera, pretože podľa nej „nepochybne neplní účel, na aký bol založený“. Ak zostane fungovať, mal by aspoň garantovať nasporenú sumu, prípadne umožňovať vystúpenie kedykoľvek.

Ilustračné foto na titulke - Vlado Benko