Na čelo Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) ho dostal bývalý kabinet Roberta Fica účelovou zmenou zákona o regulácii. Nový minister hospodárstva Juraj Miškov ho chcel funkcie zbaviť. Tiež účelovou zmenou zákona. No nepodarilo sa.
Jozef Holjenčík ako predseda Rady pre reguláciu a poverený šéf úradu zásadnou mierou ovplyvňuje regulačné prostredie, v ktorom musia fungovať energetické, teplárenské či vodárenské firmy. Médiá aj biznis ho neraz obviňovali z poplatnosti predchádzajúcej vláde.
Nový šéf SPP Achim Saul tvrdil, že rozhodnutia regulátora tlačia podnik do strát. J. Holjenčík obvinenia odmieta. Súčasná vláda podľa neho chce ovládnuť úrad, ktorý má byť podľa zákona nezávislý. SPP zas odkazuje, že za straty si môže manažment sám.
Novelou zákona o regulácii sa vás nový minister hospodárstva Juraj Miškov snažil vytlačiť z úradu. Nepodarilo sa mu to, novela neprešla cez vládu.
V predloženej novele bolo viacero hrubých rozporov s európskou legislatívou. Rušila druhostupňový odvolací orgán v podobe Rady pre reguláciu a nerešpektovala európsku legislatívu v požiadavke nezávislosti úradu od regulovaných subjektov, ale aj od vlády a štátnych inštitúcií.
Ministerstvo argumentovalo aj vašou neochotou predložiť na schválenie mená nového predsedu a podpredsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Vedúce pozície na úrade už tri roky nie sú obsadené.
Na túto tému sme komunikovali so štátnym tajomníkom Martinom Chrenom. Prezentoval vlastného kandidáta na predsedu úradu, ktorého si mala rada osvojiť.
Zdroj: nota3
Bol týmto kandidátom pán Ondrej Studenec?
Áno.
Aké výhrady má rada voči pánovi Studencovi?
Výhrada smeruje hlavne k tomu, že je zamestnancom SPP, ktorý sa podieľa na príprave cenových návrhov. Z pozície predsedu úradu by mal o týchto návrhoch rozhodovať.
Zmenilo by sa niečo, ak by z SPP odišiel?
Nie. Tak či tak tam budú pretrvávať väzby na regulovaný subjekt. To nie je záruka nestrannosti pri posudzovaní cenových návrhov.
Prečo úrad stále nemá predsedu a podpredsedu?
Rada navrhla kandidátov. Na post predsedu pána Karola Dvoráka, na post podpredsedu pána Petra Čarakčieva. Tento materiál bol odoslaný na bývalú vládu, ktorá ho prerokovala a odložila.
Tým sa to skončilo?
Aj nová vláda mohla nami predložený materiál prerokovať a schváliť alebo neschváliť. V druhom prípade by to bol pre radu signál, že treba predkladať ďalšie návrhy. Rada pre reguláciu v momentálnej situácii nemá dôvod konať.
Bývalý minister Ľubomír Jahnátek tvrdil, že rada nemala žiadne riešenia tejto otázky.
To nie je pravda. Alternatívni kandidáti boli nachystaní. Sám bývalý minister chcel, aby si osvojila jeho kandidáta.
Koho chcel bývalý minister za predsedu úradu?
Meno nepoviem. Rada sa tým zaoberala a prijala určité rozhodnutie.
Žiadosti o osvojenie si vlastných kandidátov ministerstva možno interpretovať ako pokus o ovplyvňovanie regulátora.
Samozrejme. Aj aktuálny návrh ministerstva hospodárstva som predložil rade na preskúmanie. Rada ešte rozhodnutie neprijala. K téme sa v budúcnosti vrátime.
Bývalá vláda bola naklonená počúvať energetickú loby, opakovane atakovala SPP a prisvojovala si kompetencie úradu.
Ak aj vláda atakovala SPP, išlo to cez zástupcov štátu. Cez úrad určite nie. Nezažil som však nikdy tak bezprecedentný pokus o zásah do činnosti regulátora, ako predviedli nemeckí akcionári SPP. Na úrad prišiel zástupca nemeckého veľvyslanca a loboval za SPP.
Z mediálnych vystúpení bývalého ministra a premiéra mohli mať dojem, že na Slovensku sa to tak robí.
To nebudem hodnotiť.
Považujete zákon o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností (Lex SPP) za pozitívny príklad legislatívy prijatej bývalou vládou?
Zákon nie je v rozpore s legislatívou Európskej únie. Dáva právomoci všetkým akcionárom regulovaných obchodných spoločností vyjadriť sa k takej závažnej otázke, ako je návrh ceny.
Vláda však týmto spôsobom zasahuje do cenotvorby obchodných spoločností a aj kompetencií nezávislého úradu.
To nie je vláda. To je Slovenská republika, cez vykonávateľa akcionárskych práv. A s úradom to nemá nič spoločné. Úrad posudzuje všetky cenové návrhy spoločností. Aj tie, ktoré neboli schválené na valnom zhromaždení.
Návrh neschválený valným zhromaždením nespĺňa formálne náležitosti a úrad ho z toho dôvodu môže zamietnuť.
Áno.
Takže štát sa úradu predsa len mieša do práce.
Vôbec nie. On si len uplatňuje svoje práva vyplývajúce z vlastníctva akcií. Štát by sa nám vtedy miešal do roboty, keby sa nám miešal do posudzovania cenových návrhov.
Mieša sa. Veď ministerstvo hospodárstva je účastníkom cenového konania.
Toto ustanovenie zákona považujeme za oveľa vážnejší problém z pohľadu nezávislosti úradu a zasahovania do kompetencií úradu.
Nie je žiadnym tajomstvom, že bývalá vláda presadila zákon o cenových návrhoch obchodných spoločností ako páku na SPP. Úrad za minulej vlády nedovolil zvyšovať ceny plynu pre domácnosti.
Nebol na to dôvod.
SPP tvrdí, že nákupné ceny plynu od ruského dodávateľa sú vyššie ako regulovaná maximálna cena stanovená úradom.
Na trhu je už dnes viacero dodávateľov plynu. A v Európe je výrazný prebytok zemného plynu. Dnes sa dá na trhu napríklad v Baumgartene kúpiť plyn o tridsať až štyridsať percent lacnejšie, ako SPP nakupuje od Gazpromu. Pýtam sa, čo im bráni nakupovať lacnejší plyn na trhu. SPP sme v minulosti na nespočetných konzultáciách niekoľkokrát upozorňovali, aby si dali pozor pri uzatváraní dlhodobého kontraktu s Gazprom exportom. To, že pristúpili v zmluve na stopercentnú klauzulu zober alebo zaplať, je ich zlé manažérske rozhodnutie. Úrad nemôže SPP uznať všetky náklady, ktoré by nevznikli, keby sa zle nerozhodli.
Z pohľadu ÚRSO je jedno, že SPP je viazané dlhodobým kontraktom vrátane klauzuly zober alebo zaplať?
Samozrejme, do určitej miery rešpektujeme dlhodobý kontrakt, ktorý je základom stabilných a bezpečných dodávok. To nespochybňujeme. Všetci však volajú po voľnom trhu, tak využívajme jeho možnosti. SPP môže nakúpiť lacnejší plyn na trhu.
Prečo plne neliberalizujeme aj trh domácností?
Veď ten trh je otvorený.
Určujete maximálnu cenu.
Tú môžu podliezť alternatívni hráči kedykoľvek.
Načo potom určujete maximálnu cenu?
Musí existovať určitý stupeň ochrany domácností.
O ochranu by sa efektívne postarala konkurencia na trhu.
Maximálna cena nikomu neprekáža. Veď na trhu si môžu nakúpiť plyn lacnejšie. Aj v elektroenergetike máte nastavené maximálne ceny, a predsa na trhu existuje viacero alternatívnych dodávateľov.
Úrad reguluje aj cenu plynu pre výrobcov tepla pre domácnosti.
Toto vnímame z pohľadu rozvoja konkurencie negatívne aj my. Ale túto reguláciu ideme zrušiť.
Ak momentálne SPP nakupuje komoditu drahšie, ako je nastavená maximálna cena plynu pre domácnosti, ako môže tú istú komoditu so ziskom predávať väčším odberateľom? Nedochádza niekde ku krížovým dotáciám?
Na všetky regulované súčasti konečnej ceny úrad pripočíta priemernú ročnú cenu komodity vrátane prípustnej marže. Nemožno povedať, že v celoročnom objeme SPP nakupuje plyn drahšie, ako sme schválili maximálnu cenu. Celoročné náklady na nákup plynu oscilujú okolo nami nastavenej hodnoty okolo päť percent. Okrem cien ropy na takúto cenu vplýva aj kurz eura voči doláru. Samozrejme, dochádza v priebehu roka k istým výkyvom. No SPP má dostatok možností napríklad sledovať vývoj kurzu a platiť vtedy, keď je pre nich najvýhodnejší.
Vo svojom prvom cenovom návrhu žiadal SPP zvýšiť cenu o pätinu aby si do konca roka vykryli vyššie nákupné ceny.
Túto požiadavku SPP ničím nepodložilo. SPP zatiaľ nepreukázalo, že dochádza k nejakej strate.
Absencia korekčného faktora neumožňuje dorovnať si straty z jedného roka v nasledujúcom.
Ak dôjde k výrazným zmenám v sektore, majú regulované subjekty možnosť požiadať o úpravu cien. Veď sa to deje v elektroenergetike či vodárenstve alebo teplárenstve. Úrad nemá problém uznať vyššie ceny, ak firmy objektívne preukážu zvýšené náklady. Je to však stále na zodpovednosti manažérov firiem. Keď urobia zlé rozhodnutie, nemôžeme to preniesť na spotrebiteľov.
SPP musí predložiť do konca októbra cenový návrh na ceny platné na budúci rok. Opäť musia zvolať valné zhromaždenie, kde musí stanovisko zaujať každý akcionár. Ministerstvo hospodárstva má len dve možnosti. Schváliť alebo neschváliť. Lenže ministerstvo nemá odborné kapacity na posúdenie cenového návrhu.
Zástupcovia štátu v štruktúrach firmy by mali byť natoľko odborne zdatní, aby sa v problematike vyznali.
Na posúdenie správnosti cenového návrhu je tu regulátor. Takto je to čisto politické zasahovanie do fungovania firmy.
Bez ohľadu na to, či ten návrh valné zhromaždenie schváli alebo neschváli, úrad ho bude posudzovať.
Z formálnej stránky ho však zamietnete.
Je to zložitejšie. Návrh posudzujeme podľa vecnej a formálnej stránky. Môžu nastať tri varianty. SPP nepredloží návrh a úrad začne konať z vlastného podnetu. Predložia návrh schválený na valnom zhromaždení. Alebo predložia návrh neschválený na valnom zhromaždení.
Čo s návrhom, ktorý nespĺňa formálnu požiadavku schválenia valným zhromaždením?
Z formálnej stránky ho musíme zamietnuť. Nastáva však moment, že úrad začína konať z vlastného podnetu. A my môžeme konať na základe údajov z návrhu, ktorý bol formálne zamietnutý, no vecne môže byť v poriadku. Ak my potom dospejeme k názoru, že existuje nárok na zvýšenie cien, SPP môže zvýšiť ceny. Bez ohľadu na to, či pôvodný návrh spĺňal formálne požiadavky.
V čase podpisovania dlhodobého kontraktu s Ruskom nemalo Slovensko veľké možnosti nakupovať výhodnejšie plyn inde.
Tvrdenia, že reverzný tok nebol možný, boli hrubé zavádzania.
Máte informácie, že SPP mohol v čase podpisu dlhodobého kontraktu s Rusmi nakúpiť plyn inde výhodnejšie?
Toto nebudem komentovať. Dlhodobý kontrakt je dôležitý z pohľadu bezpečnosti dodávok. Nemusel však byť uzavretý na sto percent potreby plynu. Mohli ho uzavrieť na sedemdesiat percent a zvyšok nechať na voľný trh.
Obmedzuje skutočnosť, že obchod ako taký je začlenený do materskej firmy SPP, transparentnosť celej skupiny?
Nebudeme to komentovať. No čakáme na transpozíciu tretieho liberalizačného balíčka do národnej legislatívy a toto všetko sa rozmotá. Každý prijatý model ďalšieho rozdeľovania vertikálne integrovaných energetických skupín bude lepší, ako je to teraz. Z pohľadu regulátora to bude krok v pred. Bude to pomoc pri rozmotávaní takýchto takpovediac netransparentných praktík. Pričom tento problém registrujeme aj u tradičných firiem z elektroenergetiky.
Aplikácia tretieho liberalizačného balíčka môže priniesť aj nárast cien energií. Veď firmy musia počítať s nemalými nákladmi pri jeho aplikácii.
A možno aj nie. Sprehľadnenie týchto väzieb možno odstráni množstvo podpísaných predražených servisných zmlúv. A také určite existujú.
Foto – Miro Nôta
