Izraelská ekonomika vo vlaňajšom štvrtom štvrťroku kvôli dopadom vojny s palestínskym hnutím Hamas klesla o 19,4 percenta. Vo svojom odhade to v pondelok uviedol izraelský štatistický úrad. Čísla boli výrazne horšie, ako očakávali analytici. Tí s prepadom síce počítali, v priemere ho však odhadovali na desať percent. Za celý minulý rok si ekonomika rast udržala. Štatistici zároveň spresnili údaje za tretí štvrťrok, keď podľa nich hrubý domáci produkt vzrástol o 1,8 percenta. Doterajší odhad ukazoval na rast o 2,7 percenta.
Vojna s Hamasom sa začala 7. októbra, teda v úvode štvrtého štvrťroka. Príslušníci hnutia Hamas vtedy napadli južný Izrael, kde pozabíjali okolo 1 200 ľudí a ďalších zhruba 250 uniesli do Pásma Gazy. Európska únia, Spojené štáty, ale aj ďalšie štáty označujú Hamas za teroristickú organizáciu.
Za celý minulý rok izraelská ekonomika vzrástla o dve percentá v porovnaní s rastom o 6,5 percenta v roku 2022. Hospodársky rast v minulom roku bol aj napriek masívnemu prepadu vo štvrtom štvrťroku nad priemerom rastu HDP v krajinách Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorý predstavuje 1,7 percenta. Avšak HDP na hlavu vlani v Izraeli o 0,1 percenta klesol, zatiaľ čo v OECD sa v priemere o 1,2 percenta zvýšil.
Napriek pokračujúcej vojne s Hamásom analytici očakávajú, že izraelská ekonomika by v tomto roku mohla vykázať asi dvojpercentný rast. Záležať však bude na tom, ako dlho terajší konflikt potrvá a hlavne či sa nerozšíri do širšej oblasti, uviedla agentúra Reuters.
V štvrtom štvrťroku na ekonomiku doľahol prepad súkromných výdavkov, ktoré sú v Izraeli hlavným motorom hospodárskeho rastu. Prepad týchto výdavkov dosiahol 26,9 percenta. Vplyv mal aj pokles vývozu, ktorý predstavoval 18,3 percenta, a tiež prepad investícií do fixných aktív, najmä do bytovej výstavby. Prepad v tomto sektore dosiahol 67,8 percenta. Naopak, výdavky vlády, predovšetkým v súvislosti s financovaním vojny proti Hamasu, prudko vzrástli. Ich rast predstavoval 88,1 percenta.