Ivan Šramko: Skorší odchod do dôchodku si zaplatíme sami

Čo si myslíte o tom, že by sa zastropoval vek odchodu do dôchodku na 64 rokoch? Teda ešte skôr, ako politici pôvodne zamýšľali. A aj to len pre mužov. Pre ženy by bol ešte nižší.

Nechcem to komentovať politicky.

Čo by to znamenalo pre ekonomiku?

Treba si počkať na výsledný návrh. Dopady sme zatiaľ vyčísľovali na 65 rokov, kde je podľa predbežných odhadov koeficient dlhodobej udržateľnosti 0,4, pričom pri veku 64 by to bolo 0,7. To znamená, že by sa negatívny dopad zdvojnásobil. Samozrejme platí aj to, že by bol výrazne vyšší dopad aj na deficit, aj na úbytok potenciálu v ekonomike, aj na prípadný dlh verejných financií. My sme ten dlh pri odchode do dôchodku v šesťdesiatpäťke vyčíslili tak, že by vzrástol v dlhodobom horizonte do roku 2067 až o 22 percent. Takže, samozrejme, v 64 rokoch by to bolo viac.

Smer hovorí, že podľa nich do roku 2075 by boli dopady vo verejných financiách 80 miliárd eur pri zastropovaní na 65 rokov. Pri 64 rokoch počítajú s vyšším výpadkom.

Neviem to veľmi zhodnotiť. Urobíme si detailnú analýzu. Treba však povedať aj to, čo sa nehovorí. A síce, že aj miera náhrady by sa zhoršila. Ak by sa zastropoval vek odchodu do dôchodku na 65 rokov, boli by dôchodky v roku 2066 v priemere o 7,4 percenta nižšie. Ak to bude vek 64 rokov, budú nižšie o 9,5 percenta.

Zástupcovia Smeru povedali aj, že zastropovanie riešia takto skoro preto, aby budúce vlády vedeli a mali priestor nastaviť si daňový a odvodový systém tak, aby boli verejné financie trvalo udržateľné. Viete si predstaviť, že by budúce vlády dokázali udržať verejné financie?

V každom prípade sa výrazne zvýši tlak do budúceho obdobia na opatrenia, ktoré sa budú musieť prijímať.

Ak sa zastropuje vek odchodu do dôchodku na 64 rokov, dá sa povedať, že na to, aby budúce vlády udržali verejné financie, budú musieť výraznejšie zvyšovať dane a odvody?