Logika nepustí. Prijaté nevyhnutné opatrenia na zabránenie šírenia epidémie koronavírusu zásadným spôsobom znižujú ich príjmy (čo znižujú), zároveň nemajú tieto subjekty vytvorené dostatočné rezervy (čo nemajú) a neexistuje účinný poistný mechanizmus pre takéto prípady (čo neexistuje).
Potom platí, že bez dodatočných a mimoriadnych opatrení zo strany štátu a veriteľov musí nevyhnutne dôjsť k masovým bankrotom takýchto subjektov. Zároveň platí, že by to znamenalo obrovské priame aj nepriame škody nielen pre tieto subjekty, ale pre celú ekonomiku. A takisto platí, že túto situáciu nezapríčinila nezodpovednosť alebo neschopnosť týchto subjektov. Takže štát nielenže môže, ale musí konať.
Ak sa pri uvedených okolnostiach a dôvodoch dočasne zásadným spôsobom znížia príjmy určitých skupín ekonomických subjektov, logickým a jediným riešením je rovnako dočasne znížiť ich výdavky, ktoré smerujú štátu a veriteľom, a zároveň prevziať niektoré ich výdavky na plecia štátu.
Kurzarbeit nestačí, ten je nástrojom na bežné, krátkodobé sezónne výkyvy dopytu, nie na zvládnutie krízovej situácie takéhoto rozsahu. Krátkodobo až strednodobo budú potrebné omnoho zásadnejšie opatrenia. Mám na mysli odklad, prípadne čiastočné odpustenie daňových a odvodových povinností, platenie daní na splátky, zjednodušenie možnosti zrušenia platenia preddavkov, uvoľnenie podmienok na dávky z nemocenského poistenia, zjednodušenie a urýchlenie už existujúcich nástrojov, ako je napríklad už dnes existujúca podpora na udržanie pracovného miesta.
Zo strany niektorých bánk dochádza k odkladu splátok úverov a hypoték, štát by mal finančné inštitúcie stimulovať na takýto postup, napríklad zrušením nezmyselného bankového odvodu.
Treba urýchliť vytvorenie novej vlády, zvolať čo najskôr nový parlament a zákonmi upraviť tie opatrenia, ktoré sa bez zmeny zákonov nedajú riešiť a sú nevyhnutné na zabránenie systémovej krízy.
V žiadnom prípade sa nebude dať vyhnúť zvýšeniu deficitu a dlhu. Problém je v tom, že ak neprijmeme potrebné opatrenia, ktoré pritom nebudú lacné, tak dôsledky nečinnosti alebo nedostatočnej reakcie budú ešte drahšie a rádovo horšie.
Jednorazové rozpočtové výdavky vynútené krízou sa nepočítajú do štrukturálneho deficitu, teda dlhová brzda umožňuje vláde konať. Zároveň však treba dodať, že situácia bude ťažká aj preto, že vlády Smeru zanechali krajinu v zlom stave a napriek tomu, že vládli v dobrých časoch, nevytvorili žiadne rozpočtové rezervy, ktoré sú dnes také potrebné.
Namiesto nich nakládli míny v podobe zastropovania veku odchodu do dôchodku, 13. dôchodkov, vysokej minimálnej mzdy, predstihu rastu miezd pred produktivitou práce či katastrofálneho stavu verejnej správy a verejných služieb.
Systémovým riešením do budúcnosti bude vytvorenie dostatočne silného poistného fondu, z ktorého by sa dali pokryť dôsledky podobných kríz.
Autor je bývalý podpredseda vlády SR a exminister financií.
