Súčasná koalícia má v porovnaní s druhou vládou Mikuláša Dzurindu menšiu vôľu robiť reformy, pripúšťa minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS). Ak sa ale do nich nepustí, vláda bude podľa neho politicky strácať. Kauzu okolo prenájmu budov pre daňové úrady v Košiciach považuje I. Mikloš za mediálnu hru. „To, že ju niektorí politici hrajú, tak to je cesta do pekla,“ tvrdí podpredseda slovenskej vlády v rozhovore pre TREND.
Predstavte si, že ste na dovolenke, sedíte pri bare a neznámy cudzinec sa vás opýta, odkiaľ ste. Na odpoveď, že ste zo Slovenska, nereaguje a chce, aby ste mu o Slovensku niečo povedali. Čo mu poviete?
Keby to bol Američan, najprv by som spomenul Československo. To mám odskúšané a aspoň stredná generácia na to reaguje. Potom by som povedal, že Slovensko je menšia časť bývalého Československa. Krásna krajina v strede Európy, s históriou, pamiatkami, reformami. Potom by som sa ho opýtal, koľko platí dane. On by odpovedal a ja na to: keby si bol na Slovensku, platíš 19 percent.
A predstavte si, že do rozhovoru sa zapojí niekto tretí a tvrdil by, že Slovensko je možno krásna, ale zároveň absurdná krajina. Dôvodil by premiérkou a ministrom financií, ktorí si, každý zvlášť, dali vypracovať právne posudky, aby zistili, či bolo hľadanie nových priestorov pre košické daňové úrady v poriadku alebo nie.
Neprotirečil by som. Že je to absurdné, s tým súhlasím. Naozaj je absurdné, keď si premiérka dala robiť právne analýzy. No ministerstvo financií si nedalo robiť expertízu, dalo si ju robiť Daňové riaditeľstvo. A presne o tom to je: čo kto má robiť. Nie je kompetenciou premiérky robiť vyšetrovateľa, ani zadávať právne analýzy. Ani vyzývať môjho podriadeného, aby odstúpil. V tom je ten zásadný problém. Mali by sme dodržiavať pravidlá hry. Ja som pripravený niesť zodpovednosť, ale zároveň si nedám zasahovať do svojich kompetencií.
Pri obhajobe sťahovania do budovy firmy Nitra Invest hovoríte, že sa ušetrilo 3,5 milióna eur v porovnaní so zmluvou podpísanou bývalým vedením Daňového riaditeľstva. Chýba však jednoznačná odpoveď, či je naozaj výhodnejšie predať vlastné budovy a prenajať si nové priestory alebo staré priestory zrekonštruovať.
Čo sa týka analýz: to nebudem robiť ja. Ja som sa preto nenechal médiami do toho zatiahnuť. Predsa nie je mojou úlohou, aby som porovnával sumy a porovnával alternatívy, či rekonštrukcia alebo prenájom. Toto nemôže robiť minister financií.
Ale vyjadriť sa k tomu môžete, či nie?
Môžem. Sú k dispozícii zápisnice z pracovných skupín, kde sa to riešilo. Ale preboha, nie je mojou úlohou toto skúmať. Však by som potom nerobil nič iné. No keďže vznikli pochybnosti, tak som urobil to, čo je podľa mňa štandardné podľa pravidiel hry urobiť. Zriadil som zmiešanú komisiu, ktorá to má znovu všetko preskúmať. A ktorá buď potvrdí, že sťahovanie do jednej budovy je výhodnejšie ako rekonštrukcia existujúcich budov, alebo nie je.
Aký je váš názor?
Podľa mňa, presťahovanie do jednej prenajatej budovy je najvýhodnejšia alternatíva. Z viacerých dôvodov. Už len keď porovnáme priame náklady, tak je to výhodnejšie. Aj z toho dôvodu, že dve budovy z piatich sú v takom dezolátnom stave, že rekonštrukcia by sa nedala robiť bez toho, aby sa všetci vysťahovali. Aj z hľadiska výšky nákladov rekonštrukcie. A to nehovorím o nepriamych nákladoch, ktoré máte, keď sídlite vo viacerých budovách a nie v jednej. A toto hovorili aj tie analýzy ľudí, ktorí to už posudzovali.
Zdroj: nota
Tie analýzy boli robené za bývalého vedenia Daňového riaditeľstva menovaného bývalou vládou, ktorá pri verejných súťažiach oceňovala hodnotu zákaziek tak, aby sa na nej uživili viacerí. Vy tým číslam o rekonštrukcii za 5,5 milióna eur fakt veríte?
Ešte raz: ak by som mal toto riešiť, tak... Vy predsa viete, čo obnáša práca ministra financií. Ale, viete prečo sa o tejto kauze hovorí? Ja vám poviem prečo. Preto, že sa tu médiá hrajú. A politici keď na túto hru pristúpia, a žiaľbohu niektorí politici na ňu naskakujú, prihadzujú polienka, tak je z toho kauza. Pre mňa, nehnevajte sa, je absurdné, keď Robert Fico otvorí túto kauzu, ktorá je kauzou jeho vlády. Tri dni pred výmenou vlády, bez toho, aby to prešlo poradou vedenia, Šulaj (Igor Šulaj, bývalý generálny riaditeľ Daňového riaditeľstva, pozn. red.) podpísal prenájom na desať rokov s desaťročným predkupným právom za dva milióny eur. Nový riaditeľ túto zmluvu vypovie, uzavrie novú za primeranú cenu a je z toho kauza. Pre mňa je toto absurdné. Ale ja nemienim hrať túto hru. To, že ju niektorí politici hrajú, tak to je cesta do pekla. Keď sa politik začne riadiť titulkami v novinách alebo komentármi, tak skončil. Pretože tí novinári to samozrejme budú využívať.
Lenže toto nie je len otázka rekonštrukcie, respektíve prenájmu pre daňové úrady v Košiciach. Na Slovensku je množstvo budov štátnych alebo samosprávnych úradov, ktoré sú v hroznom stave a to isté sa dá povedať o stovkách kilometrov ciest. Všetky sa majú predať, cesty II. a III. triedy prenajať a ich oprava sa zaplatí z mýta?
Dobre, toto je už otázka, ktorej rozumiem. K otázke výhodnosti rekonštrukcie voči prenájmu chcem povedať, že keď sa to rozloží v čase, z pohľadu verejných financií je prenájom akceptovateľnejší. A otázka, či sa majú náklady na rekonštrukciu odpisovať päť alebo dvadsať rokov, je v princípe chybná. Lebo z toho pohľadu by vám vždy vyšla výhodnejšie rekonštrukcia alebo kúpa. Potom by sme inštitút prenájmu vo verejnom sektore museli vylúčiť. To je absurdné.
Myslíte si, že miera prerozdeľovania na úrovni približne 35 percent HDP a súčasná výška daňovo-odvodového zaťaženia sú dostačujúce, ak sa pozrieme na výdavky, ktorým sa nevyhneme? Akými sú napríklad výdavky na zabezpečenie starostlivosti o seniorov?
Myslím si, že sú dostačujúce a udržateľné, ale len za splnenia jedného predpokladu. Keď sa urobí poriadok a keď sa zavedú reformy, vtedy je udržateľný. Keď znížime mieru plytvania, mieru korupcie, kde nám uniká obrovské množstvo peňazí. Keby sa urobil poriadok, tak môžeme dostať z daní rádovo viac peňazí pri zachovaní súčasných sadzieb. Úniky pri dani z pridanej hodnoty podľa analýzy Európskej komisie máme druhé najväčšie hneď po Grécku, približne 1,3 miliardy eur ročne. Druhý priestor je vo výdavkoch. Keď sa pozriem len na tendre v OPIS-e, môžem povedať, že miera plytvania je obrovská. A to platí aj o verejnom sektore. Keď sme diskutovali na koaličnej rade o tom, ako sa využívajú peniaze na sociálne služby, tak sa ukázalo, že niektoré súkromné subjekty ich poskytujú rádovo lacnejšie ako to robia verejné. Len chcieť viac peňazí nie je cesta. Problém nie je primárne v nedostatku zdrojov, ale v efektívnosti využitia existujúcich.
Za plytvanie sa dajú označiť nielen predražené tendre, ale aj zbytočné verejné obstarávania. Boli by ste za návrh, aby verejný obstarávateľ bol povinný spolu s oznamom o vyhlásení tendra zverejniť dôvodovú správu o tom, prečo sa má daný tovar alebo služba nakúpiť?
No iste. Predpokladám, že sa to aj robí.
Bol dôvodom na odvolanie Jany Červenákovej z postu vedúcej služobného úradu dodatok k zmluve s firmou Hewlett-Packard, ktorý podpísala 31. marca?
Nie. Dôvodom, že som podal návrh na jej odvolanie, čiže ona neodišla dobrovoľne, ako to ona interpretuje v médiách, bol ten, že prekročila svoje kompetencie. Nielen voči iným orgánom, ktoré patria pod ministerstvo financií, ale aj voči mne. Zasiahla do personálnych kompetencií voči šéfovi inštitúcie, ktorého jediným nadriadeným som ja. Týkalo sa to informatizácie. Dôvodom bola strata dôvery.
Dodatok, na ktorý sa pýtam, je teda v poriadku?
To neviem. Ale preveríme to. Ale aby sme si rozumeli. Ja nie som ani nebudem vyšetrovateľom. Ani som ten dodatok nevidel, ani ma to nezaujíma.
Nezaujíma?
No, zaujíma. Ale nie v tom zmysle, že to budem ja vyšetrovať. Nie je to moja práca, ani na to nemám kapacitu.
Vy presadzujete názor, že minister má právo vybrať si vedúcich úradníkov. Ak títo úradníci prekročia svoje kompetencie alebo sa dokonca vďaka funkcii obohatia, kto by mal za ich skutky prevziať zodpovednosť?
No oni.
Potom nie sú nič viac ako len figúrky na šachovnici.
Teraz nerozumiem. Minister musí vyvodiť dôsledky voči nim. Čo som aj ja urobil.
Čiže zlá nominácia nie je chyba ministra?
Ale tú chybu môžete urobiť aj iným spôsobom. Ale nehnevajte sa, povedzte mi ministra, ktorý vymenuje za vedúceho úradu niekoho, komu nedôveruje?
Ministra vám nepoviem, ale sú krajiny, kde si minister financií nevyberá ani štátneho tajomníka.
A to je kde?
Vo Veľkej Británii.
Jáj, tak dobre. Ale bavme sa o našom systéme. Aby sme rozumeli. Červenáková, ktorá mimochodom je viac priateľka mojej manželky ako moja, podnikali spolu, je schopná manažérka. No jednoducho zlyhala. Ale nebola vedúcou úradu ministerstva financií preto, že je kamarátkou mojej ženy. A Mikulčík (Miroslav Mikulčík, bývalý generálny riaditeľ Daňového riaditeľstva, z postu odstúpil 20. apríla, pozn. red.) nebol riaditeľom Daňového riaditeľstva, lebo je mojím blízkym kamarátom. Je kopa inštitúcií pod ministerstvom, kde moji kamaráti nie sú. Oni tam boli obidvaja, lebo som bol a ďalej som presvedčený, že sú veľmi schopní manažéri. Aj Červenáková, aj Mikulčík. Ale Červenáková stratila moju dôveru.
Považujete súčasné pravidlá fungovania štátnej služby za dobré?
Nepovažujem ich za zlé, ale viem si predstaviť aj lepšie. Ja som považoval za zlé, keď sme mali ten Úrad pre štátnu službu, ktorý sa za našej vlády zrušil. Ten systém bol absurdný. Politickú zodpovednosť za to ako funguje ministerstvo nesie minister, ale kľúčových úradníkov mu vyberal úrad.
Tak to ale je v mnohých krajinách.
Ale to neznamená, že je to dobre.
V čase, keď vypukla finančná kríza, ste kritizovali európske vlády, že náklady na boj s krízou prenášajú na daňových poplatníkov. Prečo vám to neprekáža dnes pri hotovostných vkladoch do eurovalu?
Viem presne, na čo sa pýtate. A treba tu rozlíšiť akademický pohľad a reálny politický pohľad. V našom postoji voči gréckej pôžičke, ktorú sme odmietli, došlo k prieniku oboch pohľadov. Myslíme si, že podstata toho riešenia je zlá. Logická otázka znie, prečo, keď sme boli principiálni pri gréckej pôžičke, nie sme principiálni pri eurovale I a eurovale II.
Aká je odpoveď?
Musíme uplatniť pohľad, čo môžeme a vieme presadiť v Európe a aké politické náklady by náš odmietavý postoj mohol znamenať pre nás a pre celú Európu. Z tohto pohľadu by to bolo zlé riešenie. Keď sme odmietli grécku pôžičku, euroval bol už schválený v 14 zo 16 krajín eurozóny. Odmietnuť euroval by znamenalo, že všetky tie krajiny by museli ísť znovu do parlamentov. Keby medzitým niečo rachlo, tak by zodpovednosť padla na nás. To boli obrovské politické náklady, ktoré sme si nemohli dovoliť.
Aké politické náklady Slovensku priniesla neúčasť na gréckej pôžičke? Správajú sa k vám partneri z členských krajín pri rokovaniach v Bruseli inak?
Prejavujú sa tak, že si nás všimli a že nás berú vážne. Neviem, či by sa nám podarilo presadiť zmenu distribučného kľúča do eurovalu nebyť nášho postoja ku gréckej pôžičke.
To znie, ako keby sme postojom ku gréckej pôžičke získali a nie stratili.
Každá minca má dve strany. Samozrejme, že to bolo vnímané kontroverzne a že nám netlieskali.
Vlani ste tvrdili, že bez jasných pravidiel riešenia insolventnosti krajiny by sme nemali ani len uvažovať o predlžovaní ochranného valu. Opravte ma, ak sa mýlim, ale žiadne jasné pravidlá, ako sa bude postupovať v prípade bankrotu insolventnej krajiny, stále neexistujú. Napriek tomu ste za vládu súhlasili so vznikom stáleho eurovalu.
Podľa dohody o eurovale II existujú tri stupne riešenia. Podľa toho, či ide o krízu likvidity alebo krízy solventnosti. Existuje zabezpečovacia pôžička, teda niečo ako prísľub pôžičky, ak krajine hrozí kríza likvidity. Potom je tu pôžička, aká išla Írsku a najnovšie Portugalsku. A nakoniec tretia možnosť, ktorá dnes nie je - a to je reštrukturalizácia dlhu. Konkrétne podmienky reštrukturalizácie budú stanovené v klauzulách kolektívnej akcie (CAC clause: takéto klauzuly, ktoré umožnia veriteľom spustiť riadenú reštrukturalizáciu, by mali byť po roku 2013 automatickou súčasťou dlhopisov v eurozóne, pozn. TREND).
Čo je stanovené už dnes?
Že pohľadávky Medzinárodného menového fondu budú prioritné a za nimi sa uplatnia pohľadávky Európskeho stabilizačného rámca (ESM). Tretí v poradí budú ostatní veritelia.
Podľa víkendových rokovaní Grécka s EÚ bude krajina potrebovať ďalšiu hotovosť na splatenie dlhov, ktoré zmaturujú v budúcom roku. Ak poskytnutie novej pôžičky tejto krajine bude závisieť aj od súhlasu Slovenska, aký bude postoj vlády?
Ak budú splnené podmienky na poskytnutie peňazí z dočasného eurovalu, nevidím dôvod, prečo by sme s tým nemali súhlasiť.
Možno preto, že ani kritériá konsolidačného programu pri prvej pôžičke neboli Gréci schopní splniť.
Splnenie podmienok znamená, že bude spravený nejaký dodatok k tomu konsolidačnému programu, v ktorom sa Grécko zaviaže k napĺňaniu priorít. Ja som nepovedal, že s poskytnutím nových peňazí Grécku budeme za každých okolností súhlasiť. Ale ešte raz, aby ste vnímali ten rozdiel. Keď Grécku bola poskytnutá pôžička, neexistoval žiaden mechanizmus. Dodnes som presvedčený, že to bol zlý krok. Zle zapnutý prvý gombík. A za prvým išli, žiaľ, ďalšie. A pri druhom gombíku sme už aj my. Sme súčasťou nejakého klubu, ktorý má svoje pravidlá hry a my sa musíme podľa týchto pravidiel správať.
Je možné to prvé zlé zapnutie gombíka ešte opraviť?
Je, hoci to nebude jednoduché. Bude zrejme nevyhnutné v niektorých krajinách, ale teraz nemenujem žiadnu, k reštrukturalizácii dlhu pristúpiť. Niektoré sa z toho dostanú aj bez reštrukturalizácie. Kľúčové bude, aby sa ozdravili verejné financie, znížil deficit a urobili potrebné reformy.
Hovoríte teda, že bankrot by bol pre niektoré krajiny dobrý krok?
Aj prípade vládnych dlhov musí existovať inštitúcia bankrotu, teda reštrukturalizácia dlhu. Ako to niekto už raz výstižne povedal, tak ako nemôže existovať kresťanstvo bez pekla, nemôže existovať trhová ekonomika bez bankrotu. No na to, aby sa reštrukturalizoval dlh, v princípe nie je nevyhnutné mať pravidlá hry vopred dohodnuté.
Zdroj: nota
O čo ľahšie by sa vám dnes pripravoval rozpočet verejnej správy, keby ste v minulom roku zvýšili DPH nie len o jeden, ale rovno o dva percentuálne body?
Mali by sme oveľa viac peňazí a dnes by sme mali väčšiu časť konsolidačného úsilia za sebou. Na druhej strane, zvýšenie o dva percentuálne body by rastom cien viac doľahlo na obyvateľstvo.
Ako je možné, že jedna strana – Sloboda a Solidarita, dokázala presadiť svoje aj napriek názoru zvyšných troch strán koalície?
Jednoducho tak, že je potrebný súhlas všetkých štyroch. A vedel by som vymenovať množstvo vecí, kde si SaS nepresadila svoje. O tom je koaličné vládnutie.
SaS odmieta akékoľvek ďalšie zvyšovanie daní. Aké sú alternatívy splnenia konsolidačného plánu bez zvýšenia spotrebných daní na alkohol či bankovej dane?
Nepovažujem za korektné a správne, čo robí SaS v tejto oblasti. Ak sa každý takto začal vymedzovať cez médiá, ta neurobíme nič. A keď takúto stratégiu odmietam, nemôžem teraz urobiť to isté. Ale máme pripravené potenciálne opatrenia na strane príjmov aj výdavkov vo výške asi 530 miliónov eur. A potrebujeme „urobiť“ 250-300 miliónov eur. Takže v zásade je tu priestor na vyjednávanie, čo áno a čo nie. Budeme tiež rokovať s jednotlivými rezortmi, či sa ešte dá niekde šetriť.
V každom sa z troch návrhov daňovo-odvodovej reformy sa o súčasnom systéme hovorí, že má zle nastavené motivácie a je nespravodlivo solidárny. Pretože umožňuje platiť živnostníkom minimálne odvody, no v budúcnosti im všetci budú musieť z daní prispieť na dôchodky, z ktorých by prežili. S tým sa dá súhlasiť, no na druhej strane ste zrušili daňové zvýhodnenie príspevkov do III. piliera a dobrovoľné sporenie, ktoré ľudí motivovalo myslieť na budúcnosť. Neprotirečíte si v tom, čo robíte?
Nie, pretože sme to považovali za deformáciu systému.
Ktorú ste ale zaviedli vy.
To neznamená, že to nebola deformácia systému. Vždy keď sa nejaká politická dohoda, robia sa kompromisy. Keby som robil daňovú alebo inú reformu bez toho, aby som musel hľadať dohodu v koalícii, tak by vyzerala inak. Hovorili ste, že platia málo a nebudú mať na dôchodky. Náš návrh bol, aby platili viac. Nakoniec podľa návrhu, ktorý prešiel koaličnou radou, platia ešte menej ako platili doteraz.
Ako ich potom, ak tento návrh reformy prejde, chcete motivovať platiť odvody z reálnych príjmov?
Budeme ich na to upozorňovať, budeme robiť osvetu. Ale hovorím, náš návrh bol iný. Tie deformácie sú tak veľké, že sa nedajú urobiť zmeny, aby sa nikoho nedotkli.
Asi aj vás irituje spôsob, akým sa koalícia dopracovala ku konečnej podobe reformy?
V princípe ma neirituje, lebo viem, že každá zmena vyvoláva odpor. Dokonca aj zmena, ktorá prinesie všetkým alebo takmer zlepšenie. Ale je tu strach zo zmeny, ktorý je prirodzený. Druhá vec, je že tá menšina ľudí, ktorých sa to dotkne, a ktorých je výrazne menej, tak tí kričia. Tí, ktorí si polepšia, aj v dôsledku neistoty zo zmeny nekričia v prospech zmeny. A to je tak vždy pri každej reforme. Keby ma malo toto iritovať, tak do žiadnych reforiem nejdem. No vnímam menšiu vôľu koalície, oproti tomu, ako to bolo v minulosti pri reformách, ísť do toho napriek týmto politickým nákladom. Je tu ilúzia, že keď to neurobíme, politicky nestratíme a keď to urobíme, stratíme. Ja si myslím, že je to presne naopak.
Ak 17. mája bude v parlamente zvolený Dobroslav Trnka za generálneho prokurátora, bude SDKÚ-DS za predčasné voľby alebo sa pokúsi vytvoriť koalíciu s novým človekom na premiérskom poste?
Na hypotetické otázky neodpovedám.
Budete niekedy kandidovať na predsedu SDKÚ-DS?
To je tiež hypotetická otázka. Vy si viete povedať čo budete v živote robiť alebo nebudete? Neuvažujem o tom.
Akú budúcnosť má strana, v ktorej nikto okrem jedného z najnepopulárnejších politikov v krajine nemá ambíciu stať sa predsedom?
SDKÚ-DS už toľkokrát toľko ľudí odpisovalo. Myslím, že najpočetnejšie sú zastúpení medzi novinármi. Dokonca si myslím, že mnohí robili aj nadprácu, aby sa ich predpovede zrealizovali. Ja osobne považujem Mikuláša Dzurindu za najvýraznejšieho a najschopnejšieho slovenského politika. Myslím si, že stále má čo priniesť slovenskej politike. Budúcnosť SDKÚ-DS, ak dovolíte, by som nechal na SKDÚ-DS. Ale ak k nej chcete prispieť, vstúpte a môžete ju meniť zvnútra.
Foto - Miro Nôta
