Piráti, ktorí sa snažia o priamu demokraciu a slobodu na internete, skončili tretí v predčasných parlamentných voľbách 29. októbra na Islande.
Žiadna strana nezískala vo voľbách úplnú väčšinu a prezident G. Jóhannesson požiadal konzervatívnu Strany nezávislosti, ktorá skončila ako prvá, aby vytvorila vládu. Keď sa jej to nepodarilo, príležitosť dostal druhý najúspešnejší politický subjekt - hnutie Ľavicových zelených (VG). Ani jemu sa však vládu nepodarilo zostaviť.
Prezident G. Jóhannesson oznámil, že požiadal vplyvnú zákonodarkyňu Strany pirátov Birgittu Jónsdóttir, aby sa pokúsila zostaviť kabinet s ďalšími stranami.
Iceland's Pirate party invited to form government https://t.co/zjPA3cvVBf
— The Guardian (@guardian) December 2, 2016
Strana pirátov, ktorú pred štyrmi rokmi založila skupina hakerov, politických aktivistov a obhajcov slobody na internete, má desať kresiel v 63-člennom islandskom parlamente.
Októbrové parlamentné voľby boli vypísané v atmosfére všeobecnej nespokojnosti verejnosti s tradičnými politickými elitami a v období hnevu občanov nad tým, že premiér Sigmundur Gunnlaugsson má uložené peniaze v daňových rajoch. Tieto informácie sa nachádzali v uniknutých tzv. panamských dokumentoch a premiér následne v súvislosti s touto kauzou v apríli odstúpil.
