Islanďania si v sobotu volia nový parlament po tom, čo nezhody v otázkach prisťahovalectva, energetickej politiky a hospodárstva prinútili premiéra Bjarniho Benediktssona podať demisiu a rozpustiť vládnu koalíciu.

Ide o šieste parlamentné voľby na Islande od roku 2008, keď finančná kríza zničila hospodárstvo tohto ostrovného štátu a začala novú éru politickej nestability.

Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že krajinu možno čakajú ďalšie nezhody, keďže podpora troch vládnych strán prudko klesá. Benediktsson, ktorý bol vymenovaný za premiéra v apríli po rezignácii svojho predchodcu, sa snažil udržať pohromade neperspektívnu koalíciu svojej konzervatívnej Strany nezávislosti s centristickou Pokrokovou stranou a Ľavicovo-zeleným hnutím.

Voliči si vyberajú počas dňa celkovo 63 poslancov. Strany potrebujú na získanie kresiel v parlamente aspoň päť percent hlasov. V odchádzajúcom parlamente bolo zastúpených osem strán a v týchto voľbách kandiduje celkovo desať politických strán.

Volebná účasť býva na Islande tradične vysoká – v parlamentných voľbách v roku 2021 sa ich zúčastnilo 80 percent registrovaných voličov.

Krajina s približne 400 000 obyvateľmi je hrdá na svoje demokratické tradície a označuje sa za pravdepodobne najstaršiu parlamentnú demokraciu na svete, píše AP.

Ďalšie dôležité správy

Na snímke zľava poslankyňa NRSR za PS Natália Nashová, podpredseda PS Tomáš Valášek,  podpredseda Národnej rady SR a predseda hnutia Progresívne Slovensko Michal Šimečka, podpredsedníčka PS Zora Jaurová a poslanec NRSR za PS Jaroslav Spišiak počas tlačovej konferencie na tému: Sú presne ako komunisti. Cenzurujú, kádrujú a útočia na rodinu. V Bratislave 23. augusta 2024. FOTO TASR - Jaroslav Novák
Neprehliadnite

Progresívne Slovensko v prieskume predstihlo Smer, na prelome mesiacov by vyhralo voľby