Íri vo štvrtkovom referende presvedčivo ratifikovali európsky fiškálny pakt, ktorý signatárskym krajinám ukladá prísne rozpočtové pravidlá. Írski vládni predstavitelia po oznámení výsledkov vyjadrili predovšetkým úľavu a zároveň dávali najavo, že nie je veľa dôvodov oslavovať. Podľa dnes zverejnených konečných výsledkov pre zmluvu hlasovalo 60,3 percenta voličov, proti ich bolo 39,7 percenta. K urnám prišlo 50,6 percenta z 3,13 milióna registrovaných voličov. Írsky súhlas prináša podľa analytikov krajine určitú istotu a trochu oslabil tlak na EÚ.
Kritici paktu tvrdia, že prísne rozpočtové pravidlá neurobia nič pre podporu rastu v krajinách využívajúcich zahraničnú pomoc, teda v Írsku, Portugalsku a Grécku a nezabráni, aby ju Taliansko a Španielsko nepotrebovali tiež. V Írsku musí o presunoch kompetencií do Bruselu rozhodovať referendum. K zmluve sa zatiaľ nechce pripojiť Česká republika a Veľká Británia.
Podľa agentúry AP je výsledok referenda prekvapivo presvedčivým víťazstvom vlády premiéra Enda Kennyho, ktorá zdôrazňovala, že Írsko nemá na výber a pakt, ktorý prinesie ďalšie zvyšovanie daní, musí schváliť, hoci krajina zažíva už štvrtý rok uťahovanie opaskov.
„Vláda si skôr oddýchla, než že by bolo čo oslavovať,“ povedal minister dopravy Leo Varadkar. Aj vicepremiér Eamon Gilmore povedal, že on a jeho kolegovia vo vláde výsledok referenda nepovažujú za triumf, ale len cítia úľavu.
Írsko bolo vzorovou krajinou EÚ, no od roku 2009 má vysoké rozpočtové deficity. V roku 2010 dosiahol deficit úroveň 32,4 hrubého domáceho produktu (HDP). Vlani sa znížil na 13,1 percenta. Veľkú časť deficitu tvoria náklady na splácanie dlhov bánk, ktoré Írsko počas finančnej krízy zoštátnilo a prevzalo ich dlhy. Bol to jeden z dôvodov, prečo Írsko potrebovalo pomoc EÚ a Medzinárodného menového fondu (MMF) vo výške 85 miliárd eur.
Podmienky paktu budú pre Írsko platiť, až keď dostane v roku 2015 alebo 2016 deficit pod tri percentá HDP, ako to požadujú podmienky pomoci EÚ a MMF. Potom nastúpi tvrdšia požiadavka paktu na maximálny deficit 0,5 percenta HDP. Škrty by tak mohli pokračovať až do konca desaťročia, uviedla agentúra AP.
Íri za posledných desať rokov v referendách dvakrát odmietli európske zmluvy - zmluvu z Nice a Lisabonskú zmluvu o reforme EÚ. Hlasovanie o oboch týchto dokumentoch sa opakovalo a voliči ich po dodatočných úpravách schválili. Tentokrát by írske „nie“ neznamenalo koniec fiškálneho paktu a dotklo by sa predovšetkým Írska. Zmluva nadobudne účinnosť, keď ju ratifikuje najmenej 12 zo 17 štátov eurozóny.
Zdroj: SITA / AP
Premiér Írska Enda Kenny
Ilustračné foto na titulke - SITA / AP
