Írska ekonomika minulý rok rástla päťkrát rýchlejšie, než sa očakávalo. Vznikol tak prebytok štátneho rozpočtu 8,6 miliardy eur. „Írsky problém nespočíva v nedostatku peňazí — má ich veľa,“ uviedol hlavný ekonóm najväčšej obchodnej loby v krajine Ibec Gerard Brady podľa Financial Times. „Má ťažkosti nájsť spôsoby, ako tieto peniaze premeniť na reálne veci, ktoré ľudia potrebujú.“
Viac ako desaťročie po kríze, ktorá si vyžiadala pomoc EÚ a MMF vo výške 67,5 miliardy eur a zavedenie kontroverzného úsporného programu, vláda zostáva opatrná a zdôrazňuje, že šetrí na budúce dôchodkové, klimatické a infraštruktúrne výzvy.
Niektorí ekonómovia varujú, že nevyužitie tohto bohatstva môže znamenať premárnenie príležitosti riešiť infraštruktúrne problémy, ktoré by mohli ohroziť ekonomický boom Írska.„Existuje jasná potreba verejných investícií a výnimočná príležitosť financovať ich z vlastného vrecka,“ povedal ekonóm David McWilliams.
Poľská vláda sľubuje skrátenie pracovného času. Ľudia vraj potrebujú oddych
V krajine by sa peniaze mohli využiť na riešenie rôznych problémov — od krízy bývania, keďže rast populácie rýchlo prevyšuje novú výstavbu, až po zlepšenie elektrickej siete, zásobovania vodou, zdravotných služieb a verejnej dopravy. „Len málokedy dostane krajina takú mimoriadnu príležitosť zmeniť spoločnosť a odporúča sa jej, aby to neurobila,“ dodal D. McWilliams.
Írsko je tento rok na dobrej ceste k nadmernému prebytku už tretí rok po sebe po tom, čo bolo vlani v čiernych číslach 8,3 miliardy eur a v roku 2022 8,6 miliardy. Za nadbytkom vládnych financií stoja stúpajúce príjmy z daní právnických osôb od globálnych spoločností so sídlom v Írsku, prevažne z oblasti technológií a farmaceutiky.
Vláda upozorňuje, že príjmy z daní právnických osôb, ktoré v roku 2023 priniesli 23,8 miliardy eur a tento rok sa očakáva 24,5 miliardy eur, sú nestabilné, dočasné a je nepravdepodobné, že budú pokračovať v súčasnom tempe rastu. Odhaduje, že polovica výnosov z daní právnických osôb môže byť jednorazová a rozhodla sa uložiť viac ako 100 miliárd eur z prebytku do dvoch suverénnych fondov do roku 2035 na riešenie budúcich dôchodkových, klimatických a infraštruktúrnych výziev.