Po vyše dekáde bezprecedentného boomu hľadia Íri na rok 2011 s obavami. Fiškálna korekcia nutná na dosiahnutie schodku verejných financií pod troma percentami HDP do roku 2014 je obrovská. Opatrenia, ktoré vláda dosiaľ zrealizovala, ušetrili podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) 5,5 percenta HDP. V budúcom roku by sa verejná sekera mala otupiť o ďalších 3,75 percenta HDP. Výdavky kabinet skreše o 4,5 miliardy eur, dane posilní o pol druha miliardy eur. Tieto neskutočné zásahy pritom len tak-tak stiahnu fiškálny deficit pod 10 percent HDP. Vyhliadky sú otrasné. Vláda očakáva, že ostrovy do roku 2014 opustí ďalších 100-tisíc ľudí.
Reálna ekonomika sa stále nezačala zotavovať, okrem exportov, ktorým sa darilo aj počas krízy. No zhruba 80 percent írskeho vývozu produkujú nadnárodné koncerny. Preto sa hrubý domáci produkt tak výrazne odlišuje od národného produktu (HNP), ktorý je znížený o zisky zahraničných investorov repatriované mimo Írska.
Domáci sektor sa pritom stále nespamätal z kolapsu kedysi nafúknutého stavebného biznisu. Svoju bublinu si Íri vypestovali sami. Dôsledky, samozrejme, prehĺbil globálny „credit crunch“, ale svet nemôže za to, ako „keltský tiger“ bačoval. V roku 2009 írsky HNP padol o desať percent.
Od septembra 2010 sa krajne nepopulárna írska vládna koalícia snaží presvedčiť občanov i svetové trhy sériou nemilosrdných konštatovaní. Vyhlásila, že bankový sektor zhltol daňovníkom 50 miliárd eur. Následne zdvojnásobila rozsah nevyhnutných úsporných opatrení do roku 2014 na 15 miliárd eur a napokon oznámila detaily týkajúce sa záťaže v roku 2011.
Cieľové publikum – dlhopisové trhy – na to reagovalo skepticky a zvýšilo rizikovú prémiu írskych štátnych obligácií. Štát sa koncom septembra stiahol z trhu tvrdiac, že má dosť hotovosti do polovice budúceho roka. Ale už v januári sa môže ukázať holá pravda. Možno to bude iná vláda, ktorá bude prosiť EÚ a MMF o pomoc, lebo súčasná koalícia sa rozpadáva, stráca poslancov a podporu tak rýchlo, ako na jar mizne sneh.
Bankové kasína
Keby neboli írske banky na pokraji kolapsu, írskym daňovníkom by sa spalo oveľa lepšie. Dedičný hriech spáchala vláda už pred dvoma rokmi, keď sa zaviazala garantovať všetky záväzky domáceho bankového sektora. Politici netušili, do akých gemblerských brlohov to sypú také obrovské vzácne zdroje. Len Anglo Irish Bank a Irish Nationwide Building Society zhltnú 40 miliárd eur z kapitálu, ktorý im poskytli daňovníci. Obe nafukovali realitnú bublinu a nekriticky podporovali špekulantov.
Aj dve hlavné univerzálne banky Allied Irish Bank (AIB) a Bank of Ireland boli postihnuté, hoci v menšom rozsahu. Iba Bank of Ireland možno považovať za súkromnú banku (štát vlastní 40 %), kým rekapitalizácia AIB priniesla úbohým občanom vyše 90-percentný podiel. Rekapitalizácia je pritom niečo iné ako tzv. NAMA (National Assets Management Agency). Táto agentúra je vlastne banka pre toxické úvery, ktoré štát odkúpil od bánk s tučnou zľavou. Ich účtovná hodnota vrátane úrokov dosahuje zhruba 73 miliárd eur.
Jeden z opozičných poslancov v parlamente vyhlásil, že bankári spôsobili Írsku viac škôd ako Írska republikánska armáda. Jeho názor sa stretol so širokým súhlasom. Ale hanbiť sa môžu i autority. Bankový dohľad zlyhal a aj keby fungoval, kritické hlasy by utíšil dobre mierený telefonát. Niektorí síce tvrdia, že Anglo Irish zachraňoval štát iba preto, že vládnuca strana Fianna Fáil kolaborovala so špekulantmi. No pravda bude zrejme menej ohurujúca. Politici jednoducho netušili, za akú časovanú bombu sa to zaručili.
Autor je írsky korešpondent Neue Zürcher Zeitung am Sonntag.
Článok vyšiel v ročenke Slovensko a svet v roku 2011, ktorá vyšla ako príloha TRENDU č. 47.
Foto na titulke - Profimedia.cz
