Írsky minister financií Brian Lenihan v nedeľu potvrdil, že krajina požiada Európsku úniu a Medzinárodný menové fond (MMF) o poskytnutie pomoci. Uviedol, že tento návrh vláde predloží na schôdzke, ktorá bola zvolaná s cieľom schváliť štvorročný plán úsporných opatrení. ,,Budem vláde odporúčať, aby sme požiadali o program pomoci a začali formálne vyjednávania," povedal.

Zmeny írskych podnikových daní nie sú na programe, pretože by bránili ekonomickému rastu, konštatoval šéf írskeho rezortu financií.

Suma, o ktorú chce Írsko požiadať, neprekoročí sto miliárd eur, vyhlásil Lenihan. Zdroje agentúry Reuters uviedli, že Írsko pravdepodobne potrebuje 45 až 90 miliárd eur v závislosti, či bude chcieť pomoc iba pre bankový sektor alebo aj pre verejné financie.

,,Banky sú dobre financované v rámci Eurosystému, ale nemôžu v tomto stave zotrvať večne," priznal minister. Stav írskych bánk sa zhoršil natoľko, že najväčšie finančné domy sa už nezaobídu bez trvalého prísunu peňazí od Európskej centrálnej banky (ECB). Pomoc od medzinárodných inštitúcií by mala byť poskytnutá čiastočne formou pôžičiek, čiastočne vo forme garancií za úvery.

Lenihan upozornil, že Írsko má v súčasnosti deficit okolo 19 miliárd eur, ktorý si pri súčasných nákladoch na obsluhu dlhu už nemôže dovoliť financovať. 

Súčasne však írsky minister tiež potvrdil, že vládny činitelia usilujú o vytvorenie rezervného fondu, ktorý by v prípade potreby poskytoval podporu zadlženým írskym bankám. V rozhovore pre rozhlasovú stanicu RTE ale odmietol povedať, aký bude fond veľký. Poznamenal iba, že celková čiastka nepresiahne 100 miliárd eur.

Niektorí členovia eurozóny Írsku vytýkajú nízku daň z príjmov právnických osôb. Tá je 12,5 percenta, čo je jedna z najnižších sadzieb v EÚ. Nižšiu daň pre firmy má len Bulharsko a Cyprus, kde je to 10 percent.

Najmä v Nemecku a Francúzsku zaznievajú hlasy, že pokiaľ chce Írsko čerpať pomoc, malo by sa vzdať svojej konkurenčnej výhody v oblasti daní. To však Írovia odmietajú. Francúzsko a Nemecko ale tvrdia, že zvýšenie daní v Írsku nie je podmienkou, aby Dublin mohol medzinárodnú pomoc čerpať. ,,Veľmi vítam, že prezident Nicolas Sarkozy včera naznačil, že korporátne dane v Írsku nie sú pre tieto rokovania dôležité. Veľmi vítam tiež podobné vyjadrenia kancelárky Angely Merkelovej, Európskej  komisie, Veľkej Británie a samozrejme i postoj MMF. Takže tato otázka je teraz úplne  mimo program, to si povedzme jasne," dodal minister.

Írska vláda musí nájsť zhruba 15 miliárd eur, aby stabilizovala verejné financie. Podrobnosti plánu predstaví v utorok. Vláda pritom nemá veľa času v Dubline sú zástupcovia MMF, EK a ECB, ktorí skúmajú vládne financie a čakajú, aký plán úsporných opatrení vláda navrhne.

Írsko potrebuje znížiť deficit tak, aby sa vošlo do limitu, ktorý povoľujú pravidlá eurozóny - najviac tri percentá hrubého domáceho produktu. Na tuto úroveň sa chce Írsko dostať do roku 2014. V tomto roku má deficit vystúpiť až na 32 percent HDP, čo bude rekord v modernej európskej histórii.

Za zlým stavom verejných financií sú dopady finančnej krízy. Situáciu však výrazne zhoršila snaha vlády pomôcť bankovému sektoru. Na záchranu piatich najväčších írskych bánk už vláda vynaložila okolo 45 miliárd eur a situáciu už nezvláda. Objem vkladov v bankách sa znížil za posledné mesiace o desať až 17 percent. Zasiahnuť preto musela ECB. Írskym bankám hodila záchranné lano v podobe 130 miliárd eur. Úvery írskym bankám sa tak na celkovom úverovom portfóliu ECB podieľajú už celou jednou štvrtinou, čo je podľa expertov alarmujúci stav.

Predstavitelia MMF a Európskej komisie sú už od štvrtka v Dubline, aby  sa podrobne zoznámili so stavom verejných financií a podľa toho navrhli, ako by sa dalo Írsku pomôcť.

Ilustračné foto na titulke - Flickr.com