Hoci sa Porugalci a Španieli všemožne snažia dištancovať od Írska, ktoré bolo nútené cez víkend akceptovať pomoc z eurovalu, ani jedným to moc nevychádza. Úrokové výnosy krátkodobých španielskych dlhopisov v dnešnej aukcii vyskočili na takmer dvojnásobnú úroveň v porovnaní s podobnou emisiou v minulom mesiaci.
Španielske ministerstvo financií dnes podľa agentúry Bloomberg predalo trojmesačné pokladničné poukážky za 2,09 miliardy eur s ročným výnosom 1,74 percenta. Takmer pred mesiacom investori požadovali pri rovnakej emisii výnos na úrovni 0,95 percenta. Podobne to bolo aj pri aukcii šesťmesačných poukážok. Riziková prirážka pri 10-ročných španielskych bondoch sa v porovnaní s nemeckými bundami zvýšila na 223 bázických bodov, čo bolo najviac vzniku eura v roku 1999.
Náklady na refinancovanie dlhu Španielom rastú jednak pre obavy z rozšírenia dlhovej ,,infekcie“ z Írska, ale aj pre neistotu okolo znižovania vysokého deficitu verejných financií a negatívnych následkov realitného boomu. ,,Vyhliadky postupného oživenia ekonomiky obklopuje neistota,“ priznal podľa agentúry Reuters guvernér centrálnej banky Angel Fernandez Ordonez.
Vláda Španielska prisľúbila na budúci rok znížiť verejný deficit na šesť percent hrubého domáceho produktu z tohtoročných jedenástich percent. Ak by sa tento cieľ začal javiť ako nedosiahnuteľný, mohla by sa krajina dostať pod tlak finančných trhov ako ďalší kandidát na default.
Investorov dnes znepokojili aj údaje o 2,8-percentnom medziročnom náraste verejných výdavkov Portugalska za desať mesiacov tohto roka. Zdá sa, že úsporné opatrenia nemali zatiaľ žiadny efekt a analytici upozorňujú, že vláda sa v konsolidačnom úsilí nepohla príliš dopredu. Ak Portugalsko nezreálni sľuby o znižovaní deficitu, len ťažko investorov presvedčí o tom, že nie je ďalším kandidátom na medzinárodnú pomoc.
Analytici upozorňujú, že ak by po Írsku potrebovali pomoc aj Portugalci a Španieli, objem prostriedkov v Európskom fonde finančnej stability (EFSF) známom ako euroval by nemusel stačiť. Na vytvorení fondu sa dohodli krajiny platiace eurom spolu s Európskou komisiou a Medzinárodným menovým fondom po tom, ako museli zachraňovať Grécko. Fond v objeme 750 miliárd eur mal práve podobným krízam zabrániť.
Foto na titulke - SITA / AP
