Iránska jadrová agentúra dnes uviedla, že hackeri napadli informačný systém jej dcérskej firmy pôsobiacej v jedinej iránskej jadrovej elektrárni v Búšehre. Podľa agentúry za útokom stojí zahraničný štát. K prelomeniu elektronickej pošty sa na internete prihlásila skupina anonymných hackerov, ktorí žiadajú prepustenie ľudí zadržaných pri protestoch proti vláde. Tvrdia, že sa zmocnili napríklad plánov jadrovej elektrárne Búšehr, uviedla agentúra AP.

Za útokom vraj stojí cudzí štát

Podľa iránskej agentúry sa hackerom podarilo vniknúť do informačného systému a elektronickej pošty jednej z firiem, ktorá v jadrovej elektrárni v Búšehre pôsobí. Agentúra obvinila z útoku cudziu krajinu bez toho, aby uviedla ďalšie detaily. Už skôr Teherán uviedol, že na informačné systémy jeho jadrových organizácií zaútočili Izrael a USA.

Na sieti Telegram sa k útoku prihlásila skupina hackerov Black Reward, ktorá požaduje prepustenie ľudí zadržaných počas protivládnych protestov. Skupina tvrdí, že sa jej podarilo odcudziť veľký objem dát ohľadom plánov, zmlúv a ďalších detailov týkajúcich sa elektrárne v Búšehre. Niektoré dáta zverejnila.

Masívne protesty v krajine

Irán zažíva od polovice septembra silné protivládne protesty, ktoré vyvolalo zadržanie a následné úmrtie 22-ročného dievčaťa Mahsy Amínovej. Tá bola zadržaná údajne pre to, že mala príliš voľne nasadený hidžáb - šatku, ktorým si má žena v moslimskej spoločnosti zakrývať vlasy, krk a poprsie, a ktorý musia ženy v Iráne od islamskej revolúcie z roku 1979 povinne nosiť na verejnosti. Podľa rodičov dievča zomrelo pre hrubé zaobchádzanie a mučenie zo strany polície, čo úrady odmietajú.

Iránske úrady protesty tvrdo potláčajú a počas zásahov polície bolo podľa mimovládnych organizácií zabitých najmenej 200 ľudí. Ďalších stovky až tisíce ľudí potom boli zrejme zadržané.

Búšehr sa začal budovať v roku 1975 s pomocou Nemecka a Francúzska. Po iránskej islamskej revolúcii v roku 1979 Nemecko od stavby odstúpilo, dlhá následná iracko-iránska vojna výstavbu zastavila. Rusko sa zapojilo do dostavby roku 1995 a vďaka nemu bol dostavaný rektor s kapacitou 1 000 megawattov. Irán s Moskvou rokuje o ďalšom rozšírení zariadenia.

Ďalšie dôležité správy

WA 28 Teherán - Iránsky prezident Ebráhím Raísí reční na letisku v Teheráne pred odletom na 76. Valné zhromaždenie  OSN v pondelok 19. septembra 2022.  Raisi v pondelok odcestoval do New Yorku, kde koncom tohto týždňa vystúpi na Valnom zhromaždení OSN. Raísí uviedol, že sa s americkým prezidentom Joeom Bidenom v rámci VZ OSN stretnúť neplánuje. FOTO TASR/AP 

Iranian President Ebrahim Raisi speaks prior to leave Tehran's Mehrabad airport to New York to attend annual UN General Assembly meeting,
Neprehliadnite

Irán varuje Západ pred „provokatívnymi“ tvrdeniami o dronoch na Ukrajine