Investorovi bratislavského letiska pribalia zamestnancov aj dlžoby

Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom

Takýto návrh predložilo ministerstvo pod vedením Árpáda Érseka (Most-Híd) do pripomienkového konania. Obsahuje mnohé zaujímavé detaily, o ktorých sa doteraz nehovorilo.

Á. Érsek však musí na svoju stranu získať koaličnú SNS, ktorá súkromníka na letisku nechce. Ak by sa mu to aj podarilo, musel by vedieť čarovať, aby svoj plán stihol dokončiť počas funkčného obdobia tejto vlády. Do parlamentných volieb 2020 má už len jeden a pol roka.

Preto aj v harmonograme počíta s tým, že o zmluve s novým prevádzkovateľom rozhodne až budúca vláda. Minister chce na súkromníka delegovať prevádzkovanie, údržbu a rozvoj letiska. 

„Strategický partner zároveň zabezpečí ďalšie investície do obnovy infraštruktúry, transfer aktuálnej dlhovej služby bratislavského letiska a zároveň bude povinný uhrádzať koncesné poplatky do štátneho rozpočtu,“ priblížila hovorkyňa rezortu Karolína Ducká.

Po schválení materiálu vo vláde má nasledovať verejné obstarávanie.

Dva dôvody

Ministerstvo svoj zámer zdôvodňuje najmä výškou dlhu a potrebou investovať. Objem úverov letiska je 54 miliónov eur, čo predstavuje šesťnásobok ukazovateľa EBITDA (prevádzkový zisk pred odpismi, úrokmi a daňou z príjmu).

„Tento pomer je relatívne vysoký v porovnaní s úrovňou, pri ktorej banky v lokálnych podmienkach bežne financujú podniky,” hodnotí rezort v správe. 

Ministerstvo tiež naznačuje, že letisko nie je schopné svoje úvery splatiť. „Aktuálne úverové linky sú splatné v roku 2022 a v roku 2026. Vzhľadom na súčasnú finančnú výkonnosť letiska je vysoko pravdepodobné, že bude nutné predĺžiť splatnosť alebo refinancovať úvery.”

Na toto riziko upozornil TREND vo svojom článku pred zhruba mesiacom.

Druhým dôvodom sú investície, ktoré je podľa ministerstva potrebné na letisku vykonať. V horizonte 30 rokov má ísť spolu o 200 miliónov eur, ktoré by mal v plnej miere znášať koncesionár.

„Rozsiahlu potrebu rekonštrukcie odhaduje manažment letiska v horizonte 10 až 15 rokov. Vzletovo-pristávacie dráhy boli postavené v roku 1947 a ich významná obnova bola uskutočnená okolo roku 1984,” hovorí zámer ministerstva.

Dlhodobý nájom

Čo sa týka platieb za prenájom, ministerstvo sa rozhoduje medzi dvoma možnosťami a ich kombináciou. Prvou je fixný poplatok. Koncesionár by každý rok zaplatil štátu rovnakú sumu, ktorú ministerstvo odhadlo na 1,3 milióna eur. Či bude zarábať alebo prerábať, štátu zaplatí rovnako. Znamená to, že by na seba zobral všetky riziká, spojené s nízkym záujmom cestujúcich o leteckú dopravu.

Druhá možnosť je stanovenie určitého poplatku za pasažiera. Ak by koncesionár menej zarábal, menej by aj platil. Väčšina investorov, ktorých v prieskume oslovilo ministerstvo, sú skôr za túto druhú možnosť. 

„Väčšina nie je pripravená prevziať plne dopravné riziko, teda garantovať predpokladaný vývoj objemu prepravy počas celej doby zmluvy. Preferujú zdieľať toto riziko prostredníctvom variabilného koncesného poplatku.”

Ministerstvo si chce už pri podpise zmluvy vypýtať od koncesionára vstupný poplatok päť miliónov eur. Má to byť niečo ako záruka, že to s rozvojom letiska myslí vážne.

Koncesionár by mal v zásade robiť to, čo doteraz štátna firma, ibaže lepšie. Prevezme zmluvné vzťahy, časť aktív, napríklad hnuteľný majetok, zamestnancov a záväzky. Infraštruktúra by zostala v rukách štátu. 

Výsledok po voľbách

Zámer ministerstva popisuje aj riziká. Jedným z nich je prijatie návrhu, „ktorý je založený na podcenených budúcich investičných výdavkoch alebo príliš optimistických odhadoch tržieb. Súkromný partner môže zlyhať vo vygenerovaní ziskov v takej výške, aby realizoval projekt počas celého obdobia koncesie.” Ďalším rizikom je podľa rezortu rozsah a kvalita investícií.

Potom je tu ešte riziko politické, teda či sa zámer podarí zrealizovať. V jeho prospech hovorí skutočnosť, že si ho dala vláda do programového vyhlásenia. Ministerstvo sa však s jeho realizáciou veľmi neponáhľalo. TREND.sk preto vo svojom predchádzajúcom článku dedukoval, že Á. Érsek svoj plán so strategickým partnerom nemyslí vážne. Nasvedčovali tomu aj okolnosti.

SNS chce, aby letisko zostalo štátne a Smer-SD sa tak od svojho nástupu správa tiež. Keďže je to politicky citlivá téma, zdalo sa, že minister tento projekt odkladá a vedie dostratena. Zverejnenie návrhu je signálom, že šéf rezortu dopravy s ním je naozaj stotožnený. Politická realita však zostala nezmenená.

Aj keby štát letisko posunul na súkromníka, veľa na ňom v najbližších rokoch nezarobí. „Vzhľadom na existujúce dlhové zaťaženie je možné predpokladať, že akékoľvek zdroje získané v momente uzatvorenia kontraktu budú použité na riadne alebo mimoriadne splátky existujúcich úverov,” konštatuje návrh rezortu.

Je to dôsledok zastavenej privatizácie po príchode Smeru-SD k moci v roku 2006. V rámci privatizácie mal investor za väčšinový podiel v letisku zaplatiť stovky miliónov eur. Časť sumy mala ísť do štátneho rozpočtu, časť do majetku firmy, aby tá mohla investovať do svojho rozvoja.

Namiesto toho letisko ostalo štátne a zadlžilo sa. Odvtedy sa iba ekonomicky trápi. Manažment sľuboval, že zhruba v tomto čase začnú generovať zisk a posielať peniaze do štátneho rozpočtu. Nič také sa však nestalo.