Po parížskej klimatickej dohode z roku 2015 sa uhlie dostalo na čiernu listinu v oblasti finančníctva. Banky prestali poskytovať úvery na uhoľné projekty, bokom sa držia aj poisťovne či investori. Napriek tomu dopyt po uhlí vzrástol na rekordné úrovne, čo vystrelilo ceny tejto komodity na trojnásobok, uvádza Bloomberg. Spozorneli aj finančníci a neziskové organizácie, snažia sa teraz vyvinúť alternatívne stratégie a vrátiť uhlie späť do hry.
Cieľom tohto úsilia je nájsť účtovné metódy, prostredníctvom ktorých veritelia a investori na jednej strane financujú uhlie, ale zároveň pomáhajú urýchliť prechod na ekologickejšie obchodné modely. Ich finančná podpora uhoľných projektov by teda mala viesť k menšiemu znečisteniu ovzdušia. Napríklad singapurské úrady sa to snažia spojiť s postupným vyraďovaním uhoľných elektrární. Ďalším nápadom je tzv. očakávané zníženie emisií alebo EER od skupiny Glasgow Financial Alliance for Net Zero (GFANZ), ktoré sa zameriava na klimatické riešenia, ako sú veterné projekty alebo solárne zariadenia.
EER sa týka aj veľkých znečisťovateľov, ako sú producenti cementu alebo ocele, ktorí majú dôveryhodný plán prechodu na ekologickejšie výrobné postupy. Investori si môžu nárokovať podiel na predpokladanom znížení emisií. Akciový portfólio manažér v spoločnosti Mirova Manuel Coeslier hovorí, že investorom by to umožnilo lepšie porozumieť tým, ktorí robia najviac zmien v oblasti klímy. Dôležité je vedieť merať emisie ušetrené vďaka finančnej podpore, aby sa predišlo falošným tvrdeniam. Takáto stratégia by „veľmi pomohla trhu pochopiť, v čom spočíva úsilie“ o dekarbonizáciu ekonomiky, dodáva M. Coeslier.
Klimatickí aktivisti však zostávajú skeptickí. „Prístup EER má zásadný problém v tom, že je založený na kontrafaktuálnej základnej línii,“ hovorí Paddy McCully, hlavný analytik pre energetickú transformáciu v environmentálnej neziskovej organizácii Reclaim Finance. Analytička BloombergNEF v Londýne Maia Godemerová je presvedčená, že existuje jasná potreba poskytnúť stimuly na dekarbonizáciu pre veľkých producentov emisií, ale myslí si, že vytváranie nových nástrojov alebo účtovných metód nie je nevyhnutne najlepšou cestou vpred.
Obavy hlavného poradcu spoločnosti GFANZ Curtisa Ravenela spočívajú v tom, že prílišné zameranie sa na financovanie emisií by mohlo odradiť od investovania práve do tých spoločností, ktoré potrebujú zmenu. „Musíte sa sústrediť na to, kde sú emisie, a pokúsiť sa ich znížiť,“ hovorí C. Ravenel.