Modernizačný investičný dlh vo vodárenskej infraštruktúre Slovenska dosiahol približne desať miliárd eur. Uviedol to predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy po stredajšom rokovaní vlády, ktorá schválila uznesenie k výsledku kontroly vo vybraných vodárenských spoločnostiach vykonanej NKÚ SR za obdobie 2021 až 2023. Vláda podľa neho chce, aby vodárne mohli vlastniť len obce, mestá alebo štát. Zmenu legislatívy má podľa uznesenia kabinetu pripraviť minister životného prostredia Tomáš Taraba.
Rast investičného dlhu
„Štát má čísla, ktoré vychádzajú z dát z rokov 2016 a 2017. V roku 2018 sa to zosumarizovalo a dostali sme sa k číslu 5,6 miliardy eur modernizačného investičného dlhu. Na základe našej kontrolnej činnosti za ostatných päť rokov konštatujeme, že toto číslo sa vyšplhalo už niekde k úrovni desať miliárd eur. Vodárenské spoločnosti, ich akcionári, teda obce a mestá, sa s týmto modernizačným dlhom však sami popasovať nevedia,“ priblížil.
Tu musí podľa neho prebrať zodpovednosť aj štát, ktorý musí nastaviť udržateľný model financovania súvisiaci nielen s opravou, obnovou existujúcej infraštruktúry, ale aj s jej rozširovaním. „Na Slovensku máme totiž viac ako 440 obcí, ktoré nie sú dnes napojené na vodovod, kde si ľudia musia nosiť pitnú vodu v nákupných taškách zo supermarketov alebo z obchodov,“ podčiarkol.
„Ešte viac máme regiónov a samospráv, ktoré nie sú napojené na kanalizačnú infraštruktúru. Toto súvisí nielen so stratégiou, so zodpovednosťou štátu za životné prostredie. Toto je aj otázka plnenia si našich záväzkov, ktoré sme dali EÚ. Pri vstupe do Európskej únie sme sa zaviazali, že chceme, aby všetky aglomerácie nad dvetisíc obyvateľov boli napojené na kanalizačnú infraštruktúru. V tomto výrazne zaostávame, sme len niekde na úrovni 70 percent,“ spresnil.
Nutnosť angažovania štátu
„Opäť konštatujeme, že je to taká významná finančná položka, ktorá je na úrovni niekoľkých miliárd eur. Tú nevie riešiť ani akcionár, teda ani obec, ani mesto v rámci vodárenskej spoločnosti, ale ani vodárenské spoločnosti bez pomoci štátu si v tejto oblasti nepomôžu,“ podčiarkol Andrassy.
Upozornil, že účelová finančná rezerva sú zdroje, ktoré majú primárne slúžiť na rozvoj infraštruktúry, na jej opravu a údržbu. „Tieto zdroje sa však používajú na kadejaké iné marketingové, komunikačné, propagačné aktivity,“ doplnil.
Dodal, že vodárenská infraštruktúra je kritickou infraštruktúrou štátu. „Je jednou z rozhodujúcich, štát sa nemôže zbaviť zodpovednosti za to, ako táto infraštruktúra vyzerá. A aj preto hovoríme, že výstupy, hospodárske výsledky majú byť každoročné a majú sa stať súčasťou rokovania vlády, lebo vstupujú do účtovných závierok štátu. To je otázka národného bohatstva. Na základe tejto otázky sa posudzuje aj kondícia, schopnosť našej krajiny riešiť udržateľnosť svojho rozvoja,“ uzavrel predseda NKÚ.
Ďalšie dôležité správy
