Prípadné schválenie investičnej výnimky by totiž mohlo viesť k opakovanému odloženiu dosiahnutia strednodobého cieľa v podobe štrukturálne vyrovnaného rozpočtu za horizont roka 2019, pričom vyššie deficity podľa rozpočtovej rady vytvárajú aj riziko nedodržania záväzkov vyplývajúcich z európskych a národných fiškálnych pravidiel.
"Pri absencii záväzných výdavkových limitov je limit na dlh najúčinnejším domácim fiškálnym pravidlom, ktoré vytvára tlak na zodpovedné hospodárenie vlády," píše v stanovisku RRZ.
Rada zároveň pripomína, že aj v súčasnosti bez investičnej výnimky má vláda priestor na vyššie investičné výdavky tak, aby ju dlhová brzda výraznejšie limitovala. Pri naplnení vládnych rozpočtových zámerov pomenovaných v rozpočte na roky 2017 až 2019 by totiž fiškálna politika nebola dlhovou brzdou obmedzovaná.
„Hrubý dlh v pomere k hrubému domácemu produktu by klesal rýchlejšie, ako sankčné pásma od roku 2018. V prípade, že by sa vláda rozhodla odchýliť od svojich cieľov, aj bez zmeny limitu na dlh existuje priestor na vyššie investičné výdavky,“ konštatuje rozpočtová rada. Bez nutnosti uplatniť prísnejšie sankcie dlhovej brzdy by tak bolo možné podľa rady do roku 2019 použiť dodatočné prostriedky vo výške 4,3 % HDP, teda 4,1 mld. eur.
Diskusie o uvoľnení dlhovej brzdy sa otvárajú v posledných rokoch častejšie. Najnovšie sa opäť táto téma dostala do pozornosti v súvislosti s programovým vyhlásením aktuálneho vládneho kabinetu, ktoré hovorí o snahe vyrokovať investičnú výnimku z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Premiér Robert Fico túto snahu odôvodňoval tým, že Slovensko po aktuálnom programovom období stratí prístup k európskym fondom a bude preto potrebné hľadať nové možnosti, ako financovať veľké infraštruktúrne projekty.
Minister financií Peter Kažimír tvrdil, že jeho prioritou bude o investičnej výnimke rokovať s liberálmi z SaS. Ich predseda Richard Sulík však po stretnutí s ministrom koncom februára investičnú výnimku odmietol.
Predtým sa prípadné otvorenie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti často spomínalo najmä v súvislosti s komplikáciami, ktoré spôsobuje pri riadení štátneho dlhu. Do dlhového limitu sa totiž započítavajú aj likvidné finančné aktíva, teda v podstate hotovosť, ktorú má štát na účtoch.
To Agentúru pre riadenie dlhu a likvidity obmedzovalo pri predaji dlhopisov, pretože pri zásobení sa hotovosťou na finančnom trhu musela brať ohľad aj na to, aby sa príliš nezvyšoval verejný dlh. V tejto súvislosti sa hovorilo o prípadnej zmene zákona tak, aby sa pri limitoch dlhovej brzdy zohľadňoval čistý dlh. Teda hrubý dlh očistený práve o likvidné finančné aktíva.
Koncept čistého dlhu z hľadiska efektívnosti riadenia štátneho dlhu považuje pritom za vhodnejší aj rozpočtová rada. Zmena konceptu bez úpravy limitov dlhovej brzdy by však v prípade využitia dodatočného priestoru mohlo znamenať nárast hrubého dlhu až blízko k hranici 60 percent HDP. Ak by sa hranica dlhových limitov adekvátne znížila, išlo by o technickú úpravu, ktorá by umožňovala flexibilnejšie riadenie dlhu, ale neposkytovala by priestor na dodatočné výdavky. Problémom však je, že tak ako pri vzniku dlhovej brzdy, ani v súčasnosti Eurostat nezverejňuje údaje o čistom dlhu. V prípade prechodu na nový koncept by tak bola podľa rady nevyhnutnou podmienkou akejkoľvek úpravy jej overiteľnosť nezávislou inštitúciou, podobne, ako je to pri výške hrubého dlhu, ktorú Eurostat zverejňuje.
