Celkový dopyt po zlate v prvom polroku tohto roka dosiahol 2 335 ton, čo predstavuje medziročný nárast o 15 percent a druhý najvyšší taký údaj v histórii.
Za nárastom v druhom kvartálu stoja okrem iného investície od fondov ETF. Tie sa zvýšili na 237 ton. Pred rokom sa záujem ETF o zlato naopak znižoval.
„Expanzia záporných úrokových sadzieb mala na trh so zlatom dvojaký dopad - jednak to zvyšuje ďalšiu neistotu a naopak znižuje náklady nevyužitej príležitosti pre investície do zlata,“ citovala agentúra Reuters Alistaira Hewitta z WGC. Tretím faktorom je podľa neho spomaľujúce tempo amerických úrokových sadzieb a slabší dolár.
Zlato ale podľa A. Hewitta ovplyvnilo aj rozhodnutie Británie vystúpiť z Európskej únie, čo zvýšilo nervozitu na finančných trhoch.
Vyšší dopyt po zlate spôsobil, že cena kovu sa počas polroku zvýšila asi o štvrtinu. To je najväčší percentuálny nárast za viac ako 35 rokov.
Prudký rast cien ale ovplyvnil celkové zloženie dopytu. Investori, ktorí nákupom zlata chcú rozložiť investičné riziko, vytlačili tradične silné nákupy šperkov, a vôbec po prvýkrát sa tak v prvom polroku stali najväčším jednotlivým komponentom v celkovom mixu záujemcov o zlato.
Zlato ako drahý kov žiadajú okrem domácností a investorov aj technologické firmy, ktoré ho využívajú v elektronike či v stomatológii, ale i centrálne banky a ďalšie inštitúcie.
