Ťažba kritických minerálov hrá kľúčovú úlohu v globálnom prechode na zelené energie. Jej zlá povesť, ako aj súvisiace výzvy však predstavujú investičné prekážky. Podľa portálu CNBC sa na tom zhodlo viacero odborníkov z oblasti. Medzi kritické minerály patria najmä kovy ako meď, lítium, nikel, kobalt a prvky vzácnych zemín. Tie sú navyše dôležitou súčasťou nových zelených technológií vrátane veterných turbín či elektromobilov.
Podľa Royal Bank of Canada bude len na uspokojenie dopytu po medi v nasledujúcom desaťročí potrebných vyše 200 miliárd dolárov. Sektoru kritických minerálov sa ale zatiaľ investorov nepodarilo presvedčiť o svojich víziách, a tak nemusí získať financie potrebné na uspokojenie budúcich požiadaviek. Ziskuchtivých investorov navyše často odrádzajú zdĺhavé procesy na získanie ťažobných povolení. Tí túžia najmä po rýchlej návratnosti, no k spusteniu produkcie v ložiskách zvyčajne dochádza v priemere až 16 rokov po ich objavení.
Ťažba kritických minerálov býva často spájaná aj s environmentálnymi katastrofami, čo je v rámci získavania kapitálu jednou z najväčších prekážok, s ktorou sa odvetvie musí popasovať. Za zmienku stojí napríklad tragédia z roku 2019, keď sa firme Vale v Brazílii zrútila hrádza s banským kalom a usmrtila 270 ľudí. Aj keď sa mnohé záujmové skupiny zhodli na potrebe navýšenia produkcie, nikto z nich nechce, aby prebiehala na „ich pieskovisku“, vysvetlil Dominic Barton, predseda austrálskeho banského giganta Rio Tinto.
Podľa Svetovej banky môže mať ťažba kritických minerálov vážne environmentálne následky napríklad vo forme emisií oxidu uhličitého. Ďalšou výzvou je vplyv na biodiverzitu. Jediná oblasť, ktorá nedávno zaznamenala nárast investícií, je recyklácia kritických minerálov, keďže znižuje potrebu ťažby.
Ďalšie dôležité správy
