Minulé leto, keď boli európske médiá čoraz kritickejšie voči usporiadaniu majstrovstiev sveta v Katare, sa Dauha rozhodla pre ofenzívu a vyslala do Nemecka Hassana Al Thawadiho, hlavného organizátora podujatia, informuje Politico.
Emirát strávil veľkú časť posledného desaťročia hýčkaním si Nemecka ako strategického partnera a investoval do krajiny približne 25 miliárd eur, čo je jedna z najväčších súm pre štát Perzského zálivu kdekoľvek na svete. S rastúcimi obavami z porušovania ľudských práv v krajine, najmä z jej zaobchádzania s migrujúcimi pracovníkmi, ako aj s gejmi a lesbami, hrozilo, že dobrá vôľa, ktorú si Katar vybudoval, sa vytratí.
Návšteva H. Al Thawadiho bola príležitosťou pokúsiť sa odzbrojiť kritikov a nasadiť niektoré z najvýznamnejších nemeckých podporovateľov v krajine. Sediac v boxe s výhľadom na domáce ihrisko trvalého nemeckého šampióna Bayern Mníchov (Qatar Airways náhodou sponzoruje tím), H. Al Thawadi hovoril s členmi klubu, z ktorých mnohí mali výhrady k pridruženiu ich tímu k emirátu.
Spolu s ním boli Sigmar Gabriel, bývalý nemecký vicekancelár a minister zahraničných vecí, a Christoph Heusgen, dlhoročný poradca pre národnú bezpečnosť bývalej kancelárky Angely Merkelovej a štyri roky až do odchodu do dôchodku v roku 2021 nemecký veľvyslanec pri OSN.
Stretnutie, na ktorom sa zúčastnili aj odborníci na prácu a aktivisti za ľudské práva, bolo propagované ako diskusia za „okrúhlym stolom“ o kritike ľudských práv v Katare. S pomocou S. Gabriela a Ch. Heusgena sa však rýchlo premenil na zdĺhavú informačnú reklamu pre začiatočníkov z Perzského zálivu.
„Katar je jedným z mála stabilných miest v extrémne krehkom svete, v ktorom žijeme, kde ešte stále môžu prebiehať rokovania,“ vyhlásil v jednom momente S. Gabriel a označil emirát, ktorý pokrýva polostrov v Perzskom zálive medzi Saudskou Arábiou a Iránom, za „ úžasne stabilnú krajinu v nestabilnom regióne.“
Ch. Heusgen, ktorý bol moderátorom diskusie, sa pripojil k bývalému ministrovi a označil Katar za „vzor“ pre iné krajiny. (Heusgen – pravdepodobne najlepšie známy tým, že sa v OSN vysmieval Donaldovi Trumpovi, keď americký prezident varoval Nemecko pred jeho prílišným spoliehaním sa na energiu z Ruska – súhlasil s moderovaním, pretože je fanúšikom Bayernu Mníchov, povedal jeho hovorca a dodal, že nedostal zaplatené. .)
„Aj keď viem niečo o svete, naozaj som sa dnes pri tomto stole niečo naučil o Katare,“ povedal s úškrnom na záver a zdôraznil, že futbal bol „katalyzátorom“ zmien v emiráte.
Sieť spojencov
V Bruseli sa Katar dostal pod intenzívnu kontrolu kvôli obvineniam, že si chcel kúpiť politickú priazeň kuframi plnými hotovosti (čo katarská vláda usilovne popiera). V Nemecku je preferovaný spôsob vplyvu transparentnejší, ak nie menej efektívny: akciový trh.
Za posledné desaťročie si suverénny investičný fond emirátu, Katarský investičný úrad, spolu s členmi vládnucej rodiny krajiny vybudovali významné pozície v niektorých z najznámejších nemeckých korporácií, vrátane 11-percentného podielu vo VW, najväčšej automobilke v krajine, a šesť percent v Deutsche Bank, jej najväčšej banke. Vlani na jeseň získali Katarčania 5-percentný podiel v Porsche, čím sa emirát stal jedným z najväčších akcionárov slávneho výrobcu luxusných športových áut.
Katar sa už roky môže počítať medzi najväčších zákazníkov nemeckého obranného priemyslu. A čo viac, keď vojna na Ukrajine prinútila Nemecko odkloniť sa od ruskej ropy, emirát – najväčší svetový exportér tekutého zemného plynu – sa stal kľúčovým poskytovateľom energie. Fotografiu nemeckého zeleného vicekancelára Roberta Habecka, ktorý sa hlboko uklonil katarskému ministrovi obchodu počas návštevy minulej jari pri hľadaní nových dodávok plynu, možno skutočne považovať za definujúci obraz súčasnej nemeckej vlády.
Hoci Katar investoval v podobnom rozsahu v Spojenom kráľovstve aj vo Francúzsku, nemecká angažovanosť smerovala skôr do infraštruktúry ako na nákupy pútavých trofejí.
V Spojenom kráľovstve Katar kúpil luxusné hotspoty ako hotel Ritz a svetoznámy obchodný dom Harrods a postavil Shard, najvyššiu budovu v krajine. Vo Francúzsku získal futbalový klub Paris Saint-Germain. V Nemecku však medzi hlavné nákupy štátu Perzského zálivu patria podiely v lodnom gigante Hapag-Lloyd a energetickej spoločnosti RWE.
Aj keď investície zanechali niečo, čo by sa dalo dosiahnuť, pokiaľ ide o finančnú návratnosť, účasť Kataru v nemeckej ekonomike mu pomohla nájsť si priateľov v najvyšších koridoroch moci. Hoci sa v Európskom parlamente neobjavil žiadny náznak korupcie, o ktorej tvrdia belgickí prokurátori, katarské kruhy získali impozantnú sieť vplyvných spojencov vrátane bývalých ministrov a iných vysokých vládnych úradníkov, čo pomáha, aby ich hlas bolo počuť v Európskom parlamente.
Nemecká arogancia voči Kataru
Najvýznamnejším z týchto spojencov v Nemecku je S. Gabriel, bývalý vodca vládnucich sociálnych demokratov v krajine. Ako minister hospodárstva v rokoch 2013 až 2017 pestoval vzťahy s Katarom, pričom v roku 2015 tam vzal lietadlo plné obchodných manažérov. V roku 2020, dva roky po odchode z verejnej funkcie, sa S. Gabriel na príkaz Kataru pripojil k dozornej rade Deutsche Bank.
„Z nemeckej arogancie voči Kataru mi je zle,“ napísal na Twitteri v októbri počas éry negatívnych komentárov verejných činiteľov o zaobchádzaní emirátov s gejmi a lesbami, pričom poznamenal, že „homosexualita bola v Nemecku nezákonná až do roku 1994“.
Gabrielov zásah vyvolal nemalú mieru zdesenia vzhľadom na to, že Nemecko začalo koncom 60. rokov postupne novelizovať zákon z 19. storočia zameraný na homosexuálov. Naopak, vzťahy medzi osobami rovnakého pohlavia sú v Katare závažným zločinom a podľa zákon šaría v krajine by mohol byť potrestaný ukameňovaním – hoci neexistujú dôkazy, že by sa to v posledných rokoch stalo.
S. Gabriel nebol jediným prominentným Nemcom, ktorý vyjadril nespokojnosť s tým, ako sa s Katarom zaobchádzalo. Niekoľko dní po jeho tweete sa ozval Joschka Fischer, jeden z Gabrielových predchodcov vo funkcii vicekancelára a ministra zahraničných vecí. „Myslím si, že má pravdu, keď kritizuje postoj ´svätejší ako svätý´,“ povedal J. Fischer v rozhovore pre týždenník Stern.
Ani S. Gabriel, ani J. Fischer nie sú takí hlasní, pokiaľ ide o to, aké zmluvné vzťahy majú s Katarom, ak vôbec nejaké. S. Gabriel, ktorý je predsedom Atlantik-Brücke, vplyvnej nemeckej lobistickej siete, odpovedal na otázku Politico poznámkou, že ako „súkromný občan“ sa necíti povinný odpovedať na žiadne otázky týkajúce sa jeho obchodov. Dodal, že dodržal všetky príslušné nemecké pravidlá o zverejňovaní informácií, ktoré upravujú činnosť bývalých úradníkov. J. Fischer, ani jeho poradenská firma nereagovali na žiadosť o vyjadrenie, či má väzby na Katar.
Hlavný nástroj vplyvu
Jedným z hlavných nástrojov nemeckého vplyvu v Katare bola štátom podporovaná Mníchovská bezpečnostná konferencia (MSC), každoročná konferencia o zbraniach a diplomacii v bavorskom hlavnom meste, ktorú riadi Ch. Heusgen a nemecký diplomat, ktorý sa stal konzultantom Wolfgang Ischinger.
Emirát v posledných rokoch hostil a pomáhal financovať a organizovať dve stretnutia MSC v Dauhe. V roku 2018 W. Ischinger udelil katarskému emirovi Tamimovi bin Hamad Al Thanimu vzácne privilégium vystúpiť na otváracom zasadnutí MSC, na ktoré sa prizerali šéfovia Organizácie Spojených národov a NATO.
Bývalý katarský premiér a minister zahraničných vecí Hamad bin Jassim bin Jabr Al Thani tiež sedí v správnej rade MSC – jej najexkluzívnejšom orgáne, ktorý je vyhradený pre najväčších darcov konferencie. (Hovorca MSC odmietol povedať, koľko daroval.)
Podozrenie zo špehovania
Okrem porušovania ľudských práv a diskriminácie komunity LGBTQ+ sa katarskí obrancovia museli vyrovnať so správami, že krajina špehovala Thea Zwanzigera, bývalého šéfa nemeckého futbalového zväzu a hlasného kritika usporiadania majstrovstiev sveta v Katare.
T. Zwanziger bol členom výkonného výboru FIFA a rozhodnutie usporiadať turnaj pre Katar označil za „jednu z najväčších chýb, aká sa kedy v športe udiala“. Krajinu tiež označil za „rakovinu svetového futbalu“, čím vyvolal súdny spor Katarskej futbalovej asociácie, ktorý T. Zwanziger vyhral.
Emirát, ktorý sa obával, že Zwanzigerova snaha odobrať turnaj z Kataru by mohla byť úspešná, zaplatil viac ako 10 miliónov dolárov spoločnosti riadenej bývalými agentmi CIA na špehovanie T. Zwanzigera, podľa dokumentov, ktoré minulý rok odhalila agentúra Associated Press. Cieľom trojročného úsilia bolo podľa dokumentov infiltrovať Zwanzigerov vnútorný kruh a zmanipulovať ho.
Jediným vysokým nemeckým predstaviteľom, ktorý sa zúčastnil na zápase, bola ministerka vnútra Nancy Faeserová, do ktorej portfólia patrí aj šport. Vzbudila rozruch nosením dúhovej pásky propagujúcej práva LGBTQ, čo je gesto, ktoré jej katarskí kolegovia považovali za urážku.
Zlá krv medzi oboma krajinami sa prehĺbila po tom, čo si členovia nemeckého tímu pri tímovej fotografii priložili ruky na ústa – čo je zjavný protest proti kontrole slobody prejavu počas turnaja. Po predčasnom odchode Nemecka mnohí Katarčania zosmiešňovali tím a zakrývali si ústa pred televíznymi kamerami.
Rozpor rozhýbal nemeckých obrancov Kataru. Ch. Heusgen, ktorý bol náhodou v Katare na „súkromnom“ výlete, aby sa koncom novembra zúčastnil zápasu Svetového pohára, sa počas svojej návštevy stretol s ministrom zahraničných vecí Mohammedom bin Abdulrahmanom Al Thanim, pravidelným členom MSC.
„Vláda v Katare je z nás sklamaná,“ zveril sa Ch. Heusgen následne pre nemecký Der Spiegel. Časopis opísal, ako sa Al Thani sťažoval Heusgenovi na nemeckú „sebaspravodlivosť“, „pokrytectvo“ a „neochotu prijať inú kultúru“.
Premárnili dôveru
V dlhej depeši do Berlína začiatkom decembra nemecký veľvyslanec v Katare Claudius Fischbach kritizoval zaobchádzanie svojej krajiny s emirátom a dospel k záveru, že „premárnili dôveru“, ktorej sa predtým tešili. Sťažoval sa na to, čo považoval za nedostatok rovnováhy v tom, čo nazval „bezprecedentnou mediálnou kampaňou“.
Fischbachovým hlavným argumentom bolo, že jeho krajania si zrejme neuvedomovali, o čo v malom emiráte ide. „Nie je potrebné diskutovať o tom, že sa nemôžeme ani nechceme vzdať Kataru ako prozápadného spojenca,“ napísal. „Najdôležitejšie sú dodávky energie, osvedčené skúsenosti ako sprostredkovateľ v ťažkom regióne a spoľahlivé investície v Nemecku.“
Tieto skutočnosti nie sú pre každého v Berlíne známe. Aj keď kritika Kataru koncom novembra vrcholila, nemecké energetické firmy v tichosti podpísali 15-ročnú dohodu o nákupe až dvoch miliónov ton katarského LNG. Aj keď je to len kvapka z hľadiska spotreby plynu v Nemecku, je to pravdepodobne prvý krok k ďalším obchodom.
Zdá sa, že Katar má Nemecko presne tam, kde ho chce mať.
Ďalšie dôležité správy
