Ceny slovenských potravín vzrástli od invázie Ruska na Ukrajinu o 19 percent. Rástli však už pred ruským útokom na Ukrajinu. Vojna na území jednej zo šiestich svetových obilníc, blokáda čiernomorských prístavov a energetická kríza ich vytiahli na historické maximá.
Nedostatok a rast cien obilnín spôsobili prudký rast cien múky, kŕmnych zmesí, mäsa z vykrmovaných zvierat a celého radu súvisiacich potravín. Relatívne upokojenie na globálnom trhu s obilninami priniesla júlová dohoda s cieľom uvoľniť 20 až 25 miliónov ton obilia, nahromadeného v čiernomorských prístavoch.
„Okrem toho sa vďaka čiernomorskej obilnej iniciatíve od augusta podarilo obnoviť dodávky obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov, čo viedlo k ďalšiemu zníženiu cien potravín na celom svete,“ uvádzajú v spoločnom vyhlásení Európska komisia, Česko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Moldavsko, Ukrajina a zainteresované bankové inštitúcie.
Za potraviny si najviac priplácajú Maďari
Ceny obilnín na svetových trhoch klesli, ceny chleba v Európe zostali v priemere o 12 percent a mäsa o 11 percent vyššie v porovnaní s februárovými cenami pred inváziou. Sú za tým aj zvýšené energetické a ďalšie náklady výrobcov.
Medziročne si z okolitých krajín najviac priplácajú spotrebitelia v Maďarsku. Ceny chleba v maďarských predajniach sú vyššie o 55 percent a mäsa o tretinu. Rakúšania patria ku krajinám s nižším cenovým rastom. Za chlieb aj mäso platia viac o 15 percent. Medziročný rast cien dvoch základných skupín potravín v Česku a na Slovensku je zhruba rovnakej intenzity, s miernym predstihom Slovenska. Chlieb na Slovensku zdražel o 27 percent, v Česku o 26 percent. Podobné zdraženie spotrebitelia pocítili aj pri mäse.
Na Slovensku stál kilogramový tmavý chlieb pred pandémiou v priemere 1,44 eura. Počas pandémie sa cena chleba začala zvyšovať. Najskôr pozvoľne, po invázii Ruska na Ukrajinu aj o 5 až 7 centov z mesiaca na mesiac. Z februárových 1,70 eura sa dostala na 2 eurá.
Vyjadrenie agrorezortu
Podobný dopad invázie a z nej vyplývajúcich energetických a potravinových obmedzení sa prejavil v celom koši nakupovaných potravín. Napríklad kilogram múky zdražel z priemerných 61 centov pred inváziou na dnešných 90 centov.
„Rast cien pekárenských výrobkov ovplyvňuje viacero faktorov a cena suroviny – múky, prípadne prvotnej suroviny – obilia, je len časťou vstupných nákladov do výroby pekárenských výrobkov. Najväčší vplyv na výslednú cenu chleba a pečiva má cena energií a svoj podiel majú aj príplatky za prácu cez víkend a v noci,“ uviedol agrorezort na margo rastúcich cien potravín.
Ceny potravín budú rásť aj v nasledujúcich mesiacoch
Analytici sú ohľadom ďalšieho vývoja skeptickí. Ceny potravín budú podľa analytičky 365.bank Jany Glasovej rásť aj v nasledujúcich mesiacoch, najmä pre ceny energií a horšiu úrodu vo viacerých európskych krajinách. Analytik UniCredit bank Ľubomír Koršňák upozorňuje okrem cien potravín aj na zvýšenie regulovaných cien energií, ktorému budú slovenskí spotrebitelia čeliť od začiatku budúceho roka 2023.
Potraviny, energie a poplatky spojené s bývaním sú nevyhnutné položky, ktoré domácnosti nutne spotrebúvajú a platia. Čím väčší podiel musí spotrebiteľ vynaložiť na nevyhnutné platby, tým menej mu zostane na iné tovary a služby. Priemerný Európan minul vlani podľa Eurostatu na potraviny (bez nealkoholických nápojov) a bývanie 38 percent výdavkov. Slováci na to isté vyčlenili takmer polovicu výdavkov, najviac spomedzi krajín Európskej únie.
Vzhľadom na vysokú váhu nevyhnutných platieb v spotrebnom koši, slovenský spotrebiteľ pocíti pokračujúci rast cien potravín a energií oveľa výraznejšie než priemerný Európan. Na poplatky, platby za vodu, elektrinu, plyn či iné palivá Slováci míňajú najväčšiu časť svojho rozpočtu z krajín EÚ. Kým na Slovensku minieme na bývanie 31 percent, priemerný Európan 25 percent výdavkov. Na potraviny dávame 18 percent. V Európskej únii sú len štyri krajiny s väčším podielom výdavkov na potraviny: Estónsko, Bulharsko, Litva a Rumunsko.
Ďalšie dôležité správy
