Invázia by možno ISIS zničila, v destabilizovanom regióne ale vyrastie nový extrémizmus

Keď prišiel ISIS, obyvatelia si čiastočne vydýchli, pretože Islamský štát sa stal stabilizačným prvkom. Bez ohľadu na to, čo si my na západe o ISIS myslíme, vraví pre TREND.sk Břetislav Tureček, vedúci Centra pre štúdium Blízkeho východu na Metropolitnej univerzite Praha.

Je prehnané, ak sa hovorí o tom, že v Európe sa začala vojna proti džihádu, keď podobné útoky nie sú ničím novým?

Po piatkových útokoch nemám pocit, že došlo k zásadnému zvratu. Nové je len to, že ku krvavej vojne a konfliktom, ktoré sa odohrávajú bežne na Blízkom východe, prispieva aj Západ. Minulý piatok sa tieto konflikty preniesli aj na náš kontinent. Po útokoch zomrelo 130 ľudí, čo je pre nás samozrejme desivé, ale na Blízkom východe zomierajú desiatky až stovky nevinných obetí každý deň.

Prečo sa práve teraz toľko hovorí o hrozbe islamizácie Európy? Kedy došlo ku kľúčovému prelomu, pri ktorom si Európa uvedomila, že extrémistický islam je hrozba?

Dovolím si s vami nesúhlasiť. Tento problém tu bol aj v minulosti a tento problém sa rieši už od konca 90. rokov. V minulom desaťročí extrémisti vykonali útoky vo Francúzsku, v Madride alebo Londýne, ale chápem, že je v tom niečo nové. Spájajú sa nám dva fenomény. Prvým je bezpečnostný fenomén – ide o radikalizáciu Blízkeho východu a jeho šírenie do Európy ľuďmi, ktorí v Európe žijú a do Sýrie odchádzajú radikalizovať sa. Celý tento problém sa potom zlieva s veľkou imigračnou krízou. Ak by do Európy mierili ľudia s iným vierovyznaním, tak by sme to zrejme tak vyhrotene nevnímali.

Břetislav Tureček, vedúci Centra pre štúdium Blízkeho východu na Metropolitnej univerzite Praha Zdroj: Archív B. T.

Je možné ISIS poraziť aj bez sýrskeho prezidenta Baššára al-Asada, ktorý bol schopný obrátiť zbrane proti vlastnému národu? Je morálne s ním vôbec spolupracovať na porazení ISIS?

Ak by sme sa pozreli na bezpečnostnú mapu Sýrie, tak vidíme, že už päť rokov najsilnejšou zložkou občianskej vojny je stále sýrska armáda. Je ale treba povedať, že Asadov režim nemá žiadne mierové jednotky, ale ide o armádu, ktorá pozabíjala tisíce a tisíce civilistov. Samozrejme preferencie toho, čo treba v Sýrii riešiť sa menia. Ešte minulý piatok ráno by Francúzsko tvrdilo, že je potrebné v Sýrii odstrániť Asadov režim, ale už večer sa ich pohľad na sýrsku občiansku vojnu zmenil. Dnes už Francúzi s Ruskom spolupracujú na ostreľovaní cieľov ISIS a zrazu sa o odstavení B. Asada nehovorí. Situácia sa podobá plánu, v ktorom je priorita zlikvidovať ISIS a otázka B. Asada sa vyrieši po čase.

Podľa toho, čo vravíte, si tak Európa podľa všetkého vybrala zlú možnosť, ale stále si mohla zvoliť ešte horšiu.

Je potrebné povedať, že vojna v Sýrii je dlhodobejší proces a ani západné krajiny si nemysleli, že by pouličné nepokoje a demonštrácie mohli prerásť do občianskej vojny, ktorá trvá päť rokov a vyžiadala si štvrť milióna mŕtvych. Na začiatku prevládal na Západe trend, v ktorom spojenci podporovali opozíciu proti B. Asadovi, ale zabudlo sa na to podstatné: riziko, že opozícia prerastie do nebezpečného džihádistického hnutia. Na scéne sa ISIS objavil až po tom, ako sa začala vojna v Sýrii – západné krajiny jednoducho túto možnosť v minulosti podcenili a potom neprehodnotili priority a naďalej bojoval proti B. Asadovi.

Ak hovoríte, že spojenci neprehodnotili priority, myslíte si, že okrem náletov mali do Sýrie vstúpiť aj pozemnou akciou? Nálety Američanov sa nezdajú byť efektívne, Rusko sa pridalo len pred pár mesiacmi, najnovšie sa pripojili Francúzi. Spojenci sa ale takejto akcie stránia silou mocou. 

Samozrejme tento názor existuje, ale osobne by som nechcel byť v koži amerického prezidenta Baracka Obamu, ktorého krajina má s intervenciami bohaté skúsenosti. Keď sa snažila zvrhnúť režim Muammara al-Kaddáfího, tak bola kritizovaná za to, že zasiahla do vojny a Líbyu destabilizovala. Na druhej strane, ak nezasahujú, tak sú USA obviňované z toho, že umožňujú masakry civilistov. Ak urobia západní spojenci čokoľvek, tak vždy budú kritizovaní za to, že to neurobili opačne.

Osobne si nemyslím, že by pozemná ofenzíva mohla túto vojnu vyriešiť. Máme tu príklady ofenzívy v Afganistane v roku 2001 alebo vojnu v Iraku v roku 2003 a vidíme, že situácia v týchto krajinách sa vôbec nevyriešila. B. Obama a nedávno aj bývalý britský premiér Tony Blair dokonca priznali, že ISIS je produktom invázie západných spojencov do Iraku. Podniknúť ďalšiu inváziu do blízkovýchodnej krajiny by nebolo prospešné a určite nemožno čakať, že by sa situácia v krajine ihneď upokojila a vojaci by tam boli vítaní.

Existuje teda nejaké riešenie, ktoré by bolo schodné?

Treba si uvedomiť, že niektoré veci nie sú jednoducho riešiteľné. Zoberte si konflikt medzi Izraelom a Palestínou, ktorý vznikol masovou migráciou Židov na počiatku 20. storočia. Väčšina radových moslimov poukazuje na to, že Izrael okupuje takmer päťdesiat rokov státisíce Palestínčanov. A konflikt sa nevyriešil dodnes. Preto čakať, že tieto problémy, ktoré majú historické korene, sa vyriešia zo dňa na deň, je naivné. Západ musí na druhej strane urobiť maximum pre svoju bezpečnosť, pretože jeho angažovanie na východe má jednoducho negatívne dopady. Západ musí počítať, že aj v budúcnosti budú obete a celý konflikt sa prenesie aj do politických problémov.

Čo sa týka ISIS, tak ten nie je hlavným problémom. Radikálni moslimovia využívajú len mocenské vákuum, ktoré vzniká na Blízkom východe. Ak si pozriete mapu Sýrie a Iraku, tak ISIS obsadil oblasti, kde skolabovala štátna správa, kde dochádzalo k útokom medzi rôznymi znepriatelenými frakciami a miestni boli už vyčerpaní z neustálych konfliktov. Keď prišiel ISIS z časti si vydýchli, pretože Islamský štát sa stal stabilizačným prvkom. Bez ohľadu na to, čo si my na západe myslíme o ISIS. Pokiaľ by sme urobili pozemnú inváziu do ich oblastí, tak možno zničíme samotný Islamský štát, ale o rok alebo dva tam vznikne opäť podobne orientovaná skupina s iným názvom a inými vlajkami.

Prečo do Európy utekajú milióny utečencov, ak je ISIS stabilizačným prvkom?

Áno, ale mnohí sa podradia. Na konci 90. rokov som bol v Afganistane na území, ktoré vtedy ovládal Taliban. Pre nás bol Taliban krutá drakonická organizácia, ktorá potláčala akékoľvek ľudské práva a s tým súhlasím. Bez debaty. Počas niekoľkých rokov obsadil tri štvrtiny afganského územia a územie vyčistil od rôznych povstaleckých a zločineckých skupín, ktoré terorizovali obyvateľstvo, unášali ľudí a bojovali medzi sebou. Taliban prišiel, strieľal týchto členov, odsekával im ruky, ale čo bolo podstatné, život v krajine sa akosi upokojil.

Začali tam fungovať pekárne a začala fungovať doprava medzi jednotlivými mestami. To, čo sme my vnímali ako brutálnu krvavú silu, miestni ľudia po rokoch vojen vnímali ako prvok, ktorý im priniesol konečne pokoj. Ak sa pýtate na ISIS, tak naozaj v niektorých častiach Sýrie a Iraku túto funkciu plní rovnako. V Sýrii existujú desiatky povstaleckých skupín, ktoré bojovali o každú dedinu. Keď tam prišiel silnejší ISIS, tak ich vytlačil a obyvateľov dedín vopred varuje: Zajtra prídeme a obsadíme vašu dedinu. Komu sa to nepáči, má 24 hodín na odchod. Počul som aj o ľuďoch, ktorí aktívne prichádzajú na územie, ktoré obsadil ISIS, aby unikli pred bojmi a násilím takzvaných umiernených povstaleckých skupín.

Pred mesiacom vyšiel utajený dokument z účtovníctva ISIS, ktorý odhalil jeho príjmy a výdavky. Islamisti v provincii zarábajú milióny dolárov, takmer polovicu z týchto príjmov tvoria konfiškácie majetku a peňazí od bežných ľudí, ktorí buď z krajiny ušli alebo ide o tovar pašovaný cez územie ISIS. Nie je expanzia ISIS nevyhnutná už len preto, aby si zabezpečovali ďalšie a ďalšie príjmy?

To neviem. Pozrite sa na príklad, že by sa Islamský štát rozhodol dobyť iracké hlavné mesto Bagdad. Čo by z toho mal? Šesť miliónov obyvateľov, z veľkej časti nepriateľských. ISIS by bol pod tlakom, aby sa o všetko postaral. Islamský štát nie sú len fúzači s kalašnikovmi, ale sú to aj inžinieri, vodohospodári, elektroinžinieri, lekári a odborníci, ktorí tvoria celú štruktúra organizácie. Tá musí zabezpečovať všetko na území, ktoré ovláda. A z čoho zarábajú? No z toho, z čoho každá z bojujúcich skupín. Majú na svojich územiach checkpointy alebo stanovištia, kde vyberajú mýto, výpalné za ochranu a podobne. Kým u nás vyberá dane štát, u nich to funguje trocha inak.

Ich príjmy tvorí aj vývoz ropy alebo fosfátov či bežný obchod. Berme to vždy tak, že ak sa rozhodneme zadusiť a zahubiť Islamský štát po ekonomickej stránke, tak tieto sankcie nebudú namierené proti pár tisíc bojovníkom, ale proti bežným civilistom, ktorí na ich území žijú a zabezpečujú si akú-takú obživu z obchodu. Žijú tam milióny civilistov, ktorí potrebujú siete, vodu, lieky alebo potraviny a sankcie zasiahnu práve týchto ľudí.

Líši sa zmýšľanie džihádistov, ktorí operujú v Sýrii a Iraku od samovražedných útočníkov, ktorí sa odpálili v Paríži?

Ja si myslím, že ISIS na Blízkom východe má za cieľ vybudovať si skutočný štát so všetkým, čo k tomu patrí – s dopravou, sociálnymi službami, so školstvom – samozrejme všetko v ich ponímaní a drakonickom potieraní odporu. Čo sa týka útokov na Paríž, ich štýl sa podobal na útoky al-Káidy, ktorá nemala za cieľ získavať územia, ale útočila na miesta, ktoré považovala za nepriateľské. A nehovoríme len o Západe. Al-Káida zabíjala tisícky ľudí v Iraku, útočí na Saudskú Arábiu a podobne. Jej cieľom nie je podmaniť si územie, ale naopak destabilizovať ho, spôsobiť ekonomické a morálne škody nepriateľovi.

V septembri začali Islamský štát bombardovať Rusi, teroristi reagovali bombou na palube ruského lietadla. Francúzi sa zas pripojili ku koalícii a onedlho prišiel útok na Paríž. Nedá sa jednoznačne povedať, že bez toho by sa to nestalo, no postupnosť tu je viditeľná. Doteraz takýto štýl boja ISIS veľmi nezaujímal a až útoky v Paríži spojili tieto dva prvky.  

Spomínate útoky na Saudov, ale v minulosti saudské peniaze plynuli do takých organizácií akými sú palestínsky Hamas alebo Moslimské bratstvo v Egypte či mnohé extrémistické skupiny, ktoré podporujú vo svete wahábizmus. Otočil sa nepriateľ, ktorého stvorila Saudská Arábia, voči svojmu stvoriteľovi?

To, že je niekto wahábista automaticky neznamená, že je schopný niekomu odrezať hlavu. Wahábisti sú puritáni, ktorý napríklad odmietajú kávu či cigarety, ktoré poškodzujú ľudské zdravie a to sa protiví božskej vôli. Samozrejme, že mnoho teroristov pochádza práve z wahábistického podhubia. Vzťah medzi konzervatívnymi monarchiami, al-Káidou a Islamským štátom je veľmi komplikovaný.

Obyvatelia krajín ako Saudská Arábia často inklinujú k podobným ideám a finančne ich podporujú. Niekoľko tisíc Saudov za ISIS dokonca aj bojuje, ale na druhej strane sú tieto organizácie smrteľne nebezpečné pre Saudskú Arábiu. Usáma bin Ládin sa v roku 1990 obrátil dokonca proti Saudskej Arábii – proti krajine, z ktorej sám pochádzal a mal v nej občianstvo. Bolo to v čase, kedy Irak obsadil Kuvajt a začala sa Vojna v Perzskom zálive. V roku 1991 Irak z Kuvajtu vytlačili nemoslimskí vojaci a radikáli to nevedeli odpustiť Saudskej Arábii, prečo dopustila, aby na jej území bojovali tisícky neznabohov zo Západu. Podľa neho sa Saudská Arábia rúhala a sprotivila islamským zásadám. Práve vtedy sa Saudská Arábia dostala do pozornosti al-Káidy a teraz podobne proti Saudom vystupuje aj Islamský štát.

Ak by sme sa vrátili k Parížu, bolo to zlyhanie tajných služieb? Indície naznačujú, že krajina o možnom riziku útokov vedela.

Samozrejme, že je to zlyhanie tajných služieb a polície, ale buďme realisti a uvedomme si, že všetkému sa predísť nedá. V ten večer to bolo niekoľko útokov naraz, ale som presvedčený, že mnohým útokom sa podarilo predísť. Tajné služby nie sú samozrejme všemocné a navyše aj keď tajné služby vyhodnotia situáciu ako vážnu, politické vedenie štátu môže byť iného názoru. Vrátim sa do minulosti, keď Američania urobili inváziu v Iraku. Kým experti tvrdili, že tam nie sú žiadne zbrane hromadného ničenia, politické vedenie ich názory ignorovalo a začalo vojnu. A podobným názorovým rozdielom môže dochádzať aj na nižších úrovniach v Európe, keď politické vedenie nechce alebo nemôže presadiť názory expertov.

Čo mladých radikálov motivuje, aby sa pridali na stranu ISIS? Nedávno sme písali o belgickej štvrti Molenbeek, ktorá je len pár kilometrov od centra Bruselu, plná malých obchodíkov a príjemných ľudí, ale ide o akési semenisko radikálov. Jedným z dôvodov je najvyššia nezamestnanosť v tejto štvrti, množstvo komunít a generácia, ktorá sa neuplatnila na trhu práce.

Motivácií je množstvo a nemusí to byť len nezamestnanosť. Mnoho zradikalizovaných mladých ľudí žilo v minulosti nemravným životom. Užívali narkotiká, popíjali, striedali dievčatá. A zrazu u nich pod vplyvom kamarátov dôjde k zvratu a dajú sa na cestu islamu. Modlia sa, sú zbožní, ale u mnohých sa to preklopí do druhého extrému, v ktorom chcú zotrieť hriechy minulosti. Začnú sa brutálne radikalizovať.

Na už januárových útokoch na magazín Charlie Hebdo bol badateľný jeden prvok – medzigeneračná revolta, teda revolta voči rodičom, ktorí sa západným hodnotám prispôsobili. Podobne ako naše deti sa postavia našim hodnotám. Plus, čo je dôležite, sú médiá. Kým u nás existujú akési etické zábrany, podľa ktorých televízie nezverejňujú obrazy zmrzačených detí alebo mŕtve telá už len preto, lebo by sa ľudia povracali pri večeri, arabské televízie túto realitu vysielajú. Je to mimoriadne dôležitý motivačný prvok.

Moslimovia sa snažia pomôcť týmto trpiacim ľuďom – niekto to urobí tak, že sa stane teroristom a niekto takým spôsobom, že odcestuje na Blízky východ bojovať. Ale nie všetci sympatizanti ISIS sú bojovníci a teroristi. Zo Západu odchádzajú na blízky východ aj lekári alebo učitelia, ktorí chcú pomôcť ISIS v školách alebo nemocniciach. Neodchádzajú len preto, že majú vymytý mozog a sú sadisti, ale naopak majú veľmi humánne pohnútky.