Najobávanejšou zbraňou Moskvy proti ekonomickej vojne Západu je šéfka centrálnej banky Elvira Nabiullinová, ktorej sa podarilo predísť kolapsu ruského finančného systému a ktorá je strojkyňou dramatického oživenia rubľa na takmer predvojnové úrovne.
No čoraz viac sa zdá, že jej dôjde palebná sila.
Ekonomika odolala jej zásluhou
Podľa kolegov z centrálnych bánk možno Nabiullinovej taktika ponúka silnú krátkodobú obranu, no je taká nákladná, že nakoniec ekonomiku vyčerpá zvnútra.
„Je to dlhodobá záležitosť,“ povedal šéf lotyšskej centrálnej banky, Mārtiņš Kazāks, pričom poznamenal, že sankcie už začali mať vplyv na naozajstné hospodárstvo Ruska. Pre Politico povedal, že zaznamenal obnovu v tvare písmena „L“, pre ktorú je typický prudký pokles aktivity, po ktorom nasleduje dlhé obdobie bez rastu.
To, že ruská ekonomika doteraz odolala, je vo veľkej miere zásluhou Nabiullinovej riadenia. Po ruskej februárovej invázii na Ukrajinu spôsobili západné sankcie pokles rubľa o takmer 50 percent, čím zaznamenal rekordne nízke hodnoty. Rusko odpovedalo tým, že viac než zdvojnásobilo úrokové sadzby – na úroveň 20 percent – a zaviedlo kontroly kapitálu.
Mala všetky predpoklady uspieť
Jeden z predstaviteľov centrálnej banky pre Politico povedal, že ho účinná reakcia ruských úradov na sankcie Západu neprekvapuje. „Nabiullinová je mimoriadne kompetetná a obklopila sa extrémne kompetentnými poradcami,“ povedal, pričom hovoril z vlastnej skúsenosti, ktorú nadobudol počas viacerých stretnutí sa s Nabiullinovou a jej tímom.
Ďalší zdroj z centrálnej banky povedal, že Nabiullinová si vykonáva svoju prácu celkom dobre a urobila všetky správne kroky či už v období pred vojnou, alebo v reakcii na západné sankcie. No poukázal aj na jednu výnimku – uchovávanie rezerv centrálnej banky v zahraničí.
„Nikto v ruských ekonomických a vládnych kruhoch neočakával, že sankcie uvrhnú aj centrálne banky,“ povedal zdroj. To sa ukázalo byť prvou salvou Západu, ktorá prišla po invázii.
Sporné sankcie
Medzitým agresívne politiky Nabiullinovej postupne zanechajú na hospodárstve iné známky, hovoria experti.
„Prudko vyššie úrokové sadzby sa pre bankový sektor v Rusku stanú problémom, keďže stláčanie marže bude značné,“ povedal
Korhonen, ruský odborník z fínskej centrálnej banky. Očakáva, že zaznamená prvé známky tejto skutočnosti, keď banky zverejnia výsledky druhého štvrťroku.
Kazāks argumentuje, že stále existuje urgentná potreba ešte prísnejších sankcií, aby došlo k takému ochromeniu ruskej ekonomiky, že Rusko nebude schopné začať budúce vojny. No to si vyžaduje, aby Európa agresívnejšie zmenila svoju energetickú politiku.
Iní odborníci, akým je Andris Strazds z Európskej rady pre zahraničné veci, varuje pred vkladaním všetkej nádeje do sankcií. Strazds očakáva, že sankcie začnú mať vplyv na skutočné hospodárstvo Ruska až ku koncu roka.
„To isté platí aj pre finančné trhy. Zdvojnásobenie úrokových mier zabolí a vzniknú problémy v oblasti nesplatených úverov. Neobjavia sa teraz, no budú sa objavovať (neskôr) počas roka,“ dodal.
Politika silnej meny
Ruská posadnutosť silným rubľom má korene v jeho túžbe po vyslaní signálu dovnútra Ruska, že Západ krajinu nemôže prinútiť padnúť na kolená, hovoria ekonómovia. Podľa Peetera Luikmela, vedúceho oddelenia estónskej centrálnej banky pre menovú politiku a zahraničnú ekonomiku, existujú aj iné faktory.
„Je to skôr symbolický čin na prilákanie pozornosti Indie a nejakých iných ázijských krajín s cieľom podporiť alternatívny spoločný systém platieb,“ povedal Luikmel. „Preto potrebujú rozprávku o silnej svetovej mene. Ak dokážu, že v kontexte týchto ťažkých čias existuje vo výmennom kurze nejaká stabilita, tak je to jednoduchšie prilákať podporu pre tento systém,“ vysvetlil.
Podľa Kazāksa existuje aj nehmatateľný komponent. Posadnutosť silnou menou, aj za obrovskú cenu v oblasti hospodárstva, indikuje, že Rusko je podľa Kazāksa ochotné pretrpieť hospodárske ťažkosti, aby dokázalo nejaké iné ideologické otázky.
„To je jedna vec, ktorú musí Západ pochopiť. A je to dôvod, prečo sankcie nebudú stačiť na to, aby Rusko zastavili,“ dodal.
Kľúčová bude dôveryhodnosť
Luikmel to vidí tak, že ruskú hospodársku politiku veľké výzvy ešte len čakajú, ak sa krajine bude niekedy chcieť vrátiť do medzinárodného spoločenstva. Ako príklad spomína kontroly kapitálu. „Trik nie je v zavedení kontrol kapitálu. To vie urobiť každý. Trik je neskôr ich bez výraznej škody zrušiť,“ povedal.
Ak majú kontroly kapitálu byť úspešné, tvorcovia politík musia využiť čas vo funkcii na to, aby obnovili dôveryhodnosť, vysvetlil Luikmel. No Rusko podľa neho robí opak a nielenže sa uchyľuje k politickej agresii, ale takisto sa pohráva s myšlienkou prevzatia kontroly nad firmami, ktoré sa rozhodli opustiť Rusko. „Preukázanie dôveryhodnosti je niečím, čo nie je na Putinovom zozname,“ dodal.
A ak sa to má niekedy zmeniť, Nabiullinová nemusí byť vzhľadom na svoju spoluprácu s Putinom tou správnou osobou, pokiaľ ide o riadenie tohto prechodu. Slovami Kazāksa: „Múdri ľudia robia zlé rozhodnutia.“
Michael McFaul, bývalý americký veľvyslanec v Moskve, napísal na Twitter: „Je čas, aby USA a EÚ dali šéfku ruskej centrálnej banky, Elviru Nabiullinovú, na sankčný zoznam. Viac než ktokoľvek iný pomáha financovať Putinovu ohavnú vojnu. (Dúfal som, že bude mať odvahu odstúpiť, no rozhodla sa inak.)“
Ďalšie dôležité správy
