Pri meste Magdeburg má spoločnosť Intel postaviť dve hypermoderné továrne na mikročipy. Výstavba mala začať v prvej polovici roku 2023, teraz bola odložená minimálne do roku 2024. Dôvodom, píše Euractiv, majú byť nové požiadavky firmy.
Intel v roku 2022 oznámil plán investovať 33 miliárd dolárov do rozšírenia svojich kapacít v Európe. Z toho 17 miliárd mieri práve k Magdeburgu. Továrne mali priamo zamestnať 3 000 ľudí a nepriamo vytvoriť ďalších 7 000 pracovných miest. Pôvodne malo Nemecko podporiť projekt sumou 6,8 miliárd eur, tá sa má podľa anonymných zdrojov Handeslblattu navýšiť na 10 miliárd. Verejný podiel na investícii by tak narástol zo 40 na takmer 58 percent, teda na väččinu.
Nemecké ministerstvo hospodárstva odmietlo údaje potvrdiť. „Diskusie stále prebiehajú,“ povedal jeho hovorca Euractivu.
Globálna súťaž
Podľa Svena Schulza, minstra hospodárstva štátu Sasko-Anhaltsko uspel Magdeburg nad takmer osemdesiatimi kandidátskymi mestami nie len pre ponuku štátnej podpory, ale aj pre kvalitnú infraštruktúru, zelenú energiu a politickú stabilitu.
Oslavovaná investícia však nakoniec zaostáva, pretože štáty sa v podpore pre výrobcov mikročipov začali pretekať. Hovorca spoločnosti Intel odmietol pripustiť, že projekt odkladajú z geopolitických dôvodov. „Cenovú medzeru sa pokúšame uzavrieť investíciami v iných lákavých destináciách mimo EÚ. Tá medzera narástla.“ Intel spolupracuje s rôznymi štátnymi partnermi.
Výbušný nárast štátnej podpory pre výrobcov čipov spustil nedostatok polovodičov a nepriamo rast dopytu po elektronike počas pandémie covid-19. Kontrola exportu mikročipov sa rýchlo stala súčasťou stratégie USA pre obmedzenie čínskeho vplyvu a rastu.
EÚ oneskorene reagovala Európskym aktom o čipoch, ktorý má regulovať podmienky štátnej pomoci pre výrobcov. Achillovou pätou iniciatívy je nápadite nízky rozpočet, ktoré pre podporu vývoju zatiaľ vymedzuje: iba 3,3 miliardy eur. Členské štáty navyše navrhujú túto sumu ešte znížiť. Ide o kvapku v mori oproti rozpočtu 52 miliárd dolárov, ktoré na podobnú iniciatívu vymedzil Washington. Je možné, že podpora z Bruselu chytí druhý dych, členské štáty sa totiž obávajú nových stimulačných balíčkov USA, ktoré môžu ohroziť konkurencieschopnosť európskej výroby.