Bratislavský kraj nespustí integrovaný dopravný systém BID ani na približne piaty pokus. Niekoľkokrát odkladaný termín, naposledy určený práve na dnešný deň, sa musí odložiť, vraj pre technické problémy so softvérom jedného z dopravcov. Potvrdila to hovorkyňa Bratislavského samosprávneho kraja Iveta Tyšlerová. Problém zrejme nastal u autobusového dopravcu Slovak Lines.
Cieľom bolo umožniť cestovať ľuďom na jeden lístok všetkými dopravnými prostriedkami na území Bratislavy aj Bratislavského samosprávneho kraja. To predstavuje spojenie služieb štátnej Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) v rukách ministerstva dopravy, privátneho autobusového prímestského dopravcu Slovak Lines v rukách HB Reavis ako aj Dopravného podniku Bratislava, ktorého akcionárom je hlavné mesto Bratislava. Na spustenie projektu sústredil sily najmä bratislavský župan Pavol Frešo (SDKÚ-DS). S primátorom Bratislavy Milanom Ftáčnikom (Smer-SD) spoločne založili firmu Bratislavská integrovaná doprava (BID), ktorá zodpovedá za zavedenie integrovanej dopravy.
Nedokonalá pilotná verzia
Systém sa mal spúšťať zatiaľ len v pilotnej a veľmi oklieštenej podobe. Fungovať mal v Bratislave a na Záhorí. Súčasne mal integrovaný systém platiť len pre predplatené cestovné lístky, teda takzvané električenky (na mesiac, štvrťrok či rok). Jednorazové cestovné sa malo integrovať až v druhej časovej etape na sklonku tohto roka. Vtedy sa majú pripojiť do systému aj ďalšie vetvy – okresy Senec, Pezinok a Galanta.
Spustenie systému sprevádzajú od začiatku problémy a zlé riešenia nadväznosti dopravy. Odborníci upozorňovali napríklad na príliš veľký počet zón - až 20 . To spôsobuje neprehľadnosť pre ľudí, ktorí si kupujú lístky. Cestujúci za prácou z Malaciek si musí zakúpiť sedem, cestujúci z Plaveckého Mikuláša až desať zón vrátane mesta.
Do systému sa tiež nezapojil súkromný železničný dopravca RegioJet jazdiaci na trase Bratislava - Komárno. Ak by to urobil, jeho služby by mohli cestujúci využívať zatiaľ len na území Bratislavy po Podunajské Biskupice, vetva mimo mesta sa mala spúšťať neskôr.
Problémov pribúdalo
Ďalší problém sa objavil približne tri týždne pred plánovaným termínom spustenia. Ukázalo sa, že pri koordinácii tarifnej politiky sa zabudlo na rôzne podmienky pre zdravotne postihnutých a dôchodcov nad 70 rokov medzi jednotlivými dopravcami. Tí sa vozili v MHD zadarmo a v prímestských busoch aj vlakoch za polovičné či evidenčné cestovné. V spoločnej tarife sa určilo, že budú platiť polovičný lístok, neskôr sa však dopĺňala zmena, že v MHD zostanú aspoň dočasne podľa pôvodných podmienok, teda zadarmo.
Súčasne sa nepodarilo koordinovať konkurenčné systémy vlakov a autobusov. Aj k sprehľadneniu liniek, spojeniu zastávok došlo len v obmedzenej miere. Štátna ZSSK síce od decembrového nového grafikonu pridala niekoľko párov vlakov a zaviedla taktovanie (odchody vždy v istú minútu po párnej či nepárnej hodine z každej stanice), čím zahustila dopravu, ale ku koordinácii s prímestskými autobusmi nedošlo. Na trase z Malaciek do Bratislavy si tak konkurujú tri desiatky vlakov a skoro 50 autobusových spojov denne.
Najcitlivejším problémom medzi troma podnikmi a zriaďovateľmi, ktorí im preplácajú straty, je delenie tržieb zo spoločnej električenky. Hoci pomer bol dohodnutý už pred niekoľkými mesiacmi, stále sa problém nanovo otváral. Dopravcom totiž v prvých rokoch systém prehĺbi straty. Až neskôr s odstupom tri až päť rokov by mali tržby stúpať najmä vplyvom nárastu cestujúcich. Integrovaná doprava by mala dať benefity, ktoré vytiahne ľudí z áut. Najviac by mali byť dotknuté tržby Slovak Lines, ktoré by mali navyše obetovať časť súbežných spojov s vlakmi. Zatiaľ to odmietajú.
Nemotivuje ani eurofondová polmiliarda
Rovnako nebola dobudovaná sieť predajných miest spoločnej električenky. Mesto síce nakúpilo trinásť multifunkčných automatov na cestovné lístky, kde sa dali samoobslužne kúpiť aj nové električenky pre integrovanú dopravu, sú však umiestnené v bratislavských obchodných reťazcoch a na letisku, ale na železničných staniciach a autobusových staniciach chýbajú. Problémy boli aj s technickou koordináciou systémov troch dopravcov, najmä so vzájomným akceptovaním čipových kariet.
Na integrované dopravné systémy Bratislavy a Košíc je v Operačnom programe Doprava pol miliardy eur. V rámci bratislavskej integrovanej dopravy sa majú nakúpiť nové vlaky pre ZSSK a trolejbusy s električkami pre DPB. Zároveň sa majú pripraviť projekty pre nové koľajové a trolejové trate pre mestskú dopravu. Súčasne sa vybuduje sedem Terminálov integrovanej osobnej prepravy (TIOP) na vonkajšom okraji hlavého mesta spojených s novovybudovanými zastávkami železnice. V širšom okruhu pre tých, čo cestujú zo vzdialenosti viac ako 25 km, zasa terminály integrovanej dopravy v Pezinku, Senci a Malackách.
Zdroj: SITA / Marián Peiger
Ilustračné foto - SITA / Marián Peiger
