To, že vyšetrovanie Národnej banky Slovenska (NBS) urobí jasno v kauze úniku informácií o zmene centrálnej parity koruny, sa skôr nečakalo, ako čakalo. Možno s výnimkou premiéra či ministra financií, ktorí si boli „čistotou“ špekulatívnych obchodov od začiatku istí.
No informácie, ktoré centrálna banka napokon zverejnila, podozrenia z úniku nevyvrátili. Skôr naopak. Navyše banka nejaví známky záujmu prípad došetriť a stačí jej konštatácia, že niet dôkazov o zneužití dôvernej informácie. Jej nezáujem nie je ojedinelý. Výsledky sú ľahostajné aj Európskej komisii.
Pochybný záver
Očakávaná správa o obchodovaní na devízovom trhu v čase zmeny centrálnej parity bola na svete pomerne rýchlo. Guvernér NBS Ivan Šramko dostal od parlamentu na jej vypracovanie čas do septembrovej schôdze.
Na stretnutí s poslancami z finančného výboru totiž tvrdil, že dohľadu pár týždňov na zistenie, či naozaj mohlo prísť k úniku, nestačí. Napokon sa podarilo veci urýchliť.
Banka podozrenia z takzvaného insider tradingu hneď v úvode správy vylúčila. Doslova: „Vyšetrovaním NBS sa ku dňu predloženia tejto správy nezistili relevantné dôkazy o existencii či zneužití dôvernej informácie o zmene centrálnej parity slovenskej koruny, respektíve o jej navrhovanej úrovni.“ No toto tvrdenie dohľad nepodložil relevantnými faktami. Skôr naopak.
Správa potvrdzuje, že naozaj existovali banky a klienti, ktorí realizovali neobvyklé objemy obchodov, hovorí analytik UniCredit Bank Viliam Pätoprstý. Podľa zverejnených objemov obchodov na trhu bol deň zmeny parity, streda 28. mája, vôbec najrušnejší v mesiaci.
Nakúpilo sa nad 25 miliárd slovenských korún. Správa NBS obracia smer kauzality. Argumentuje, že zmena parity reagovala práve na rušné obchodovanie na trhu. Rovnaké vysvetlenie dal médiám krátko po vypuknutí kauzy minister financií Ján Počiatek, na ktorého padlo podozrenie aj v súvislosti s návštevou na jachte finančnej skupiny J&T tesne pred zmenou parity.
Celkový objem obchodov bol podobný krátko predtým – 23. mája, čo bol piatok, keď väčšina trhu zmenu parity predpokladala a uzatvárala pozície. I vtedy sa teoreticky mohli aktivizovať aj obchodníci s dôvernou informáciou, pretože podľa správy NBS žiadosť o zmenu centrálnej parity bola v tom čase už podaná.
Alibistické skreslenie
Centrálna banka prišla k záveru, že v kritických dňoch bol na trhu dostatok likvidity. Čo je trochu v kontradikcii s vysvetlením J&T, prečo najviac obchodovala práve v deň zmeny parity.
Majitelia finančnej skupiny, ktorí mali na zmene parity zarobiť najviac, tvrdili, že v ten deň kupovali koruny, lebo iné banky boli ochotné viac predávať ako predtým. Teda z ich pohľadu bol dostatok likvidity koncentrovaný do jedného dňa.
Konštatovanie NBS vyznieva nedôveryhodne i pre chýbajúce údaje v správe. „Pôsobí alibistickým dojmom a nevyužíva analytický potenciál, ktorý skúmanie umožňovalo,“ hovorí V. Pätoprstý.
Správa sa napríklad vôbec nevenuje vzájomným obchodom medzi zahraničnými subjektmi. „Je to, akoby ste skúmali trh s pečivom a nebrali do úvahy rožky,“ hovorí analytik.
Nezahrnutie čisto zahraničných obchodov znižuje objem obchodov práve v prípade J&T, ktorá má banku v Česku. Okrem toho mohla podľa informácií TRENDU obchodovať prostredníctvom českých pobočiek ING Bank a Citibank.
Tie mohli kupovať na jej účet koruny napríklad z Nemecka. Žiadna z dvojice bánk sa nechcela k informáciám pre TREND vyjadriť.
Podozriví
NBS zisťovala podozrivé obchody na Slovensku vo všetkých bankách a prešetrovala aj „jednu zahraničnú“ pobočku. Mala k dispozícii nahrávky a doklady o dvanástich tisícoch obchodov.
Pracovníci stanovili kritérium neobvyklého obchodu na základe dovtedajšej histórie obchodovania jednotlivých investorov. Potom sa urobil dohľad „na mieste“. Koľko takýchto neobvyklých obchodov NBS identifikovala, TRENDU neprezradila.
„Z informácií, ktoré úsek dohľadu získal pri preverovaní možného úniku informácií v jednotlivých bankách, vyplynula potreba obrátiť sa na Českú národnú banku. V rámci preverovania sa zistilo, že sa zrealizovali niektoré transakcie bánk z ČR,“ odkázala TRENDU NBS. V Česku tamojšia centrálna banka skúmala celkové objemy obchodov, ale už nešla prípad za prípadom.
Prešetrovaní domáci investori však sami priznali agresívny vstup do obchodov, v ktorých podstupovali riziko. „Nastolili sa tak určité domnienky, indície, ale bez faktov,“ hovorí advokát Ivan Vanko z kancelárie Čollák-Weiczen-Vanko & Partners. Spolu s údajmi o objeme obchodov, ktoré NBS zverejnila, sa podľa neho dôvodné podozrenie z úniku dôvernej informácie javiť môže.
V správe chýbajú konkrétne údaje o bankách, ktoré obchodovali, lebo ich klientov kryje bankové tajomstvo. „Centrálna banka v správe uviedla všetky skutočnosti, ktoré zo zákona preveriť mohla a môže zverejniť,“ vysvetľuje hovorkyňa NBS Jana Kováčová.
Dohľad mohol prešetrovať napríklad obchodovanie Poštovej banky, ktorú vlastní finančná skupina Istrokapital. Tá obchodovala celý týždeň pred zmenou parity a v „deň D“ dokonca vyčerpala limity obchodov na slovenskom trhu.
Inokedy pritom na devízovom trhu neobchoduje. No podstúpené riziko sa centrálnej banke zdalo primerané.
V správe sa opierala o množstvo publikovaných stanovísk bankových analytikov o tom, že koruna má potenciál silnieť. Rovnakú obhajobu veľkých obchodov zvolila J&T, ktorá sa odvolala na mediálne stanoviská analytikov, premiéra a guvernéra centrálnej banky.
(Ne)dostatočný dôkaz
No pomerne jednoznačné tvrdenia o chýbajúcich dôkazoch o insider tradingu neboli v správe NBS, ktorú minulý týždeň schválila vláda, úplne od začiatku. Aspoň to naznačuje wordový dokument, v ktorom ostala zapnutá možnosť sledovať zmeny.
Vyplýva z nich, že záver sa do správy pripisoval. Z počítača člena bankovej rady Petra Ševčovica pribudol text, že NBS žiadne informácie neposunula orgánom činným v trestnom konaní. Zatiaľ.
Záverečné formulácie o chýbajúcich dôkazoch a o neposkytnutí informácií generálnej prokuratúre sú napísané šalamúnsky. Majú platiť ku dňu predloženia správy.
Necháva si tak centrálna banka otvorené zadné dvierka? Odpovedi na otázku, či sú pre ňu podozrenia o možnosti úniku informácií uzavreté, sa centrálna banka vyhla.
Rovnako ako otázke, aké informácie či dôkazy by považovala za dostatočné na to, aby boli hodné ďalšieho prešetrenia. „Výkon dohľadu je neverejný. NBS nebude o tom, čo by bolo dostatočným alebo nedostatočným dôkazom, špekulovať,“ povedala J. Kováčová.
Podľa právnika I. Vanka NBS mohla urobiť záver, že o podozreniach chýbajú dôkazy. „Konštatovala tak výsledky vykonaného bankového dohľadu,“ hovorí.
No čuduje sa, prečo sa podozrením už dávno nezaoberá generálna prokuratúra. Opoziční poslanci z SDKÚ-DS, ktorí o správu NBS žiadali, tvrdili, že na podanie podnetu generálnej prokuratúre musia mať potrebné informácie v rukách.
V správe dostali len niektoré. „Z jedenástich predložených otázok guvernérovi správa odpovedá len na tri. A aj tie odpovede dokazujú, že podozrivé obchody boli,“ hovorí iniciátor vyšetrovania, poslanec Ivan Mikloš.
Pod koberec
Správu predkladal na rokovanie vlády guvernér centrálnej banky spolu s ministrom financií. Teda šéfovia inštitúcií, ktoré boli na zozname podozrivých z úniku informácií.
Správa neprešla rokovaním Bankovej rady a hneď sa ocitla na stole vlády, ktorá ju v tomto znení posunula do parlamentu. Zatiaľ sa neukazuje dôvod, aby jeho hlasovaním v septembri hladko neprešla.
I. Mikloš tvrdí, že po diskusiách v parlamente dá SDKÚ-DS podnet na generálnu prokuratúru. No čakať posun v celej veci po niekoľkých mesiacoch sa môže zdať optimistické.
I keď podľa I. Vanka sa tak otvoria iné možnosti vyšetrovania, ako mala centrálna banka: „Generálna prokuratúra môže prostredníctvom polície, prípadne SIS odkryť bankové tajomstvo, využiť vstup do archívov telefónnych operátorov, záznamy telefónnych hovorov a esemesiek, domové prehliadky, spoluprácu so zahraničnými orgánmi s podobnými právomocami a iné.“
Konanie prokuratúry nie je časovo limitované, pokiaľ nie je začaté trestné stíhanie. Samotná NBS je všeobecná, nedáva ani žiadne mená osôb, ktoré mali dopredu informáciu o zmene parity, a konkrétne fakty zahmlieva.
Ruky preč od slovenského pátrania dáva aj Európska komisia. Aj keď komisár pre menu Joaquín Almunia v rozhovore pre Bloomberg vyjadril potrebu preskúmania týchto podozrení. Tesne po tom, ako na slovenskú kauzu upozornil The Economist.
Ministerstvo financií sa tvárilo, že eurokomisár slová nikdy nepovedal, respektíve že médiá jeho slová skreslili. A to i po tom, ako komisárova hovorkyňa Amelia Torres denníku Sme opätovne potvrdila výroky J. Almuniu.
Lenže to bolo všetko. Ďalej už Brusel o vyšetrovaní, ktoré by celej eurozóne mohlo priniesť viac problémov než úžitku, nechce ani počuť.
„Ako vždy hovoríme, je to vec relevantných slovenských orgánov. Nemáme žiadny komentár,“ povedala A. Torres pre TREND po zverejnení správy NBS. Rovnako i samotná centrálna banka tvrdí, že komisia nemá o výsledky záujem a ani o ne nežiadala.
Insider history
Slovenská koruna čoskoro odíde do histórie. Únik informácií v závere jej existencie je najväčší, no zďaleka nie jediný. O insider tradingu sa i predtým hovorilo v súvislosti so zverejňovaním informácií z centrálnej banky či zo štatistického úradu.
Údaje z nich mali hýbať trhom tesne pred oficiálnym zverejnením. Samozrejme, nikdy nie v takom rozsahu, ako to bolo pri konečnej zmene parity.
Tieto „malé“ úniky boli viac-menej tolerované. A centrála banka ich neskôr vyriešila sprísnením kritérií zverejňovania správ. Lenže problémy insider tradingu sa nikdy nedostali do záujmu ministerstva financií. „Boli dôležitejšie otázky, ktoré sme museli riešiť,“ hovorí I. Mikloš, ktorý v minulosti rezortu šéfoval.
Podozrenia z úniku informácií prebehli médiami napríklad pred piatimi rokmi. Ešte pred oficiálnym zverejnením štatistických údajov sa koruna posilnila o dvadsať halierov. Nepríjemné podozrenia vtedy vyšetroval bývalý guvernér Marián Jusko.
„Zaujímal som sa, kto profitoval z daného obchodu. Pravdepodobne to bol obchod medzi tuzemskou a zahraničnou bankou,“ vysvetľoval pre Sme. Dodal tiež, že dokázať insider trading je náročné. Po piatich rokoch to nie je o nič jednoduchšie.
Ilustračné foto - Profimedia.cz
