Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA) vznikla z potreby rozvíriť stojaté vody pri takmer neexistujúcej diskusii o kvalite slovenských vysokých škôl. Ich pravidelné komplexnejšie hodnotenie, ktorého výsledky by boli predkladané aj širšej verejnosti, donedávna absentovalo.
Po troch rokoch činnosti si agentúra získava čoraz väčší rešpekt a ohlas. Vyvíja aj nové aktivity pri získavaní rôznych zdrojov dát na hodnotenie úrovne vysokých škôl, vedy a vzdelávania na Slovensku. A hoci jej spôsob hodnotenia v základe ostáva ten istý, nebráni sa ani inováciám v jeho metodike, čo sa prejavilo aj tento rok.
Predstavenie
Agentúru ARRA založili v roku 2004 prvý minister školstva po nežnej revolúcii Ján Pišút, predseda parlamentného výboru pre vzdelávanie za SDKÚ-DS a exrektor Univerzity Komenského v Bratislave Ferdinand Devínsky a dvaja niekdajší študentskí lídri Renáta Králiková a Juraj Barta.
- NEPREHLIADNITE:
- 121360>TREND Špeciál - Vysoké školy 2007
Pri výbere kritérií na hodnotenie vysokých škôl im pomohli diskusie s odbornými konzultantmi s medzinárodnými skúsenosťami Donom Thornhillom a Lewisom Purserom, ktorých odporučila Svetová banka.
Dvaja reprezentanti zo zahraničia sú takisto v odbornej rade ARRA, ktorá je zodpovedná aj za hodnotenie vysokých škôl. Ivan Wilhelm je profesor fyziky na Univerzite Karlovej, do minulého roka bol aj jej rektorom. Július Horváth je profesor ekonómie na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti. Väčšina zvyšných dvanástich členov je prevažne zo slovenskej akademickej obce.
V deväťčlennej správnej rade ARRA sú už osobnosti z viacerých sfér. Traja zastupujú biznis. Je to riaditeľ spoločnosti Orange Pavol Lančarič, bývalý predseda predstavenstva Ľudovej banky Jozef Kollár a predseda predstavenstva Prvej stavebnej sporiteľne Imrich Béreš.
Dvaja sú exministri – financií Ivan Mikloš a školstva Martin Fronc. Deviatku uzatvára pestrá štvorica, a to hlavný ekonóm z ING Ján Tóth, Andrej Salner z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, výkonný riaditeľ MESA 10 Jaroslav Pilát a šéfredaktor TRENDU Rado Baťo.
Úprava kritérií
Aj keď postup, ktorým ARRA hodnotila vysoké školy tento rok, je podobný tomu vlaňajšiemu, došlo aj k niektorým zmenám. Pre fakulty, ktoré sú zamerané humanitne a spoločenskovedne, vzala napríklad do úvahy aj časopisecké a knižné publikácie mimo databázy Web of Knowledge (WOK).
Viaceré fakulty v týchto skupinách totiž publikujú pomerne málo v časopisoch zahrnutých do databázy WoK. V pedagogike dokonca neexistujú slovenské časopisy, ktoré by v nej boli zahrnuté. Mnohé fakulty ani nemajú vo svojich podmienkach na získanie docentúry či profesúry publikovanie v časopisoch v databáze WoK.
ARRA preto po dlhých diskusiách pristúpila, ako už avizovala minulý rok, na modifikáciu používanej metodiky. Publikáciám vo WoK však aj naďalej prisudzuje najväčšiu váhu, lebo sa nazdáva, že najlepšie odzrkadľujú kvalitu vedeckej práce vysokých škôl a majú medzinárodne akceptovanú výpovednú hodnotu.
Zavedenie nového spôsobu hodnotenia publikačnej činnosti fakúlt v humanitných či spoločenskovedných skupinách nezmenilo výrazne ich poradie, ale umožnilo rozlišovať medzi fakultami, ktoré mali v predchádzajúcom hodnotení nulu.
Druhá závažnejšia zmena v hodnotení je v tom, že zdravotnícke fakulty boli v súlade s námetmi z akademickej obce a manuálu Frascati preradené zo spoločenskovednej skupiny do lekárskej, respektíve po novom ju nazývame zdravotnícka. ARRA uznala, že toto zaradenie lepšie zodpovedá zameraniu.
Pôvodne interpretovala Frascati manuál inak, ale po diskusiách akceptuje názor, že takéto riešenie je azda vhodnejšie. Takto sa Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity, Fakulta zdravotníctva Prešovskej univerzity a Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa presunuli do iného rebríčka.
Týmito zmenami v kritériách hodnotenia ARRA dokazuje svoju otvorenosť konštruktívnej debate. Kritériá, ktorých je tento rok o niečo menej pre nedostatok dostupných informácií, nie sú jedinou a všeobecnou platnou výpovednou hodnotou o úrovni kvality vysokých škôl.
Nastavujú zrkadlo jedine z toho uhla, z ktorého hodnotia. ARRA zoznam dát, ktoré pravidelne monitoruje, plánuje rozširovať.
V tohoročnej správe prezentuje aj závery prieskumu medzi študentmi. V ďalších rokoch chce agentúra zahrnúť do svojej správy viac informácií o trhu práce pre absolventov vysokých škôl, taktiež výstupy študentského prieskumu.
Súbor kritérií sa nemenil. Sú rozdelené do piatich tematických celkov tak, aby pokryli nasledujúce oblasti: učitelia a študenti, záujem o štúdium, publikácie a citácie, doktorandské štúdium, granty.
Pre všetky kritériá platí, že neodrážajú celkový výkon fakúlt, napríklad počet vedeckých publikácií, ale intenzitu výkonu, teda počet publikácií na jedného tvorivého pracovníka fakulty. Celkový počet publikácií bez delenia počtom tvorivých pracovníkov by totiž bol ovplyvnený veľkosťou fakulty a neodrážal by intenzitu jej práce.
Metodika
Fakulty súťažia v rebríčku ARRA v šiestich skupinách. Tam sa dostali na základe svojho zamerania. Medzinárodne uznávaný Frascati manuál ho rozlišuje na lekárske, po novom ich nazývame zdravotnícke, technické, prírodovedné, spoločenskovedné, humanitné a poľnohospodárske.
Fakulty s rôznorodou náplňou, napríklad zamerané zároveň na humanitné aj na spoločenskovedné odbory, sa zadeľujú podľa prevažujúcej činnosti.
Fakulty roztriedené do skupín súťažia medzi sebou v jednotlivých kritériách. Až na výnimky, ako sú počet študentov na učiteľov či ich pomer k počtu profesorov a docentov, ich vyššia hodnota zodpovedá vyššiemu výkonu.
Fakulta s najvyššou dosiahnutou hodnotou v danom kritériu získa sto bodov. Ostatní „súťažiaci“ dostanú body priamoúmerne, pričom nula zodpovedá nulovej hodnote. Takto sa postupuje pri všetkých kritériách, napokon sa z dosiahnutých bodov vypočíta každej fakulte priemer. Čím vyšší, tým lepšie umiestnenie.
Kvalitu vysokej školy určuje aj kvalita jej fakúlt. S výnimkou Univerzity veterinárskeho lekárstva a Vysokej školy výtvarných umení, ktoré fakulty nemajú, takže sa posudzujú ako celok. Preto ARRA meria výkon univerzít v jednotlivých skupinách podľa výkonov ich fakúlt. V každej skupine spriemerovala bodový zisk všetkých fakúlt danej univerzity a škola, ktorá získala najviac bodov, v skupine vyhrala.
Poradie piatich najlepších škôl sa medziročne nezmenilo. Nového víťaza majú spoločenskovedné odbory. Na prvú priečku sa z minuloročnej druhej posunula na prvú priečku Slovenská technická univerzita v Košiciach. Vlaňajší líder tejto skupiny – Trnavská univerzita – klesol o dve priečky nižšie, pod Slovenskú poľnohospodársku univerzitu.
Ilustračné foto - Maňo Štrauch
