Plyn hrá významnú rolu v energetickom mixe mnohých Európskych národov, čím by sa otázka toho, čo by sa stalo s tokmi plynu v prípade patovej situácie medzi západnými mocnosťami a Ruskom, pokiaľ ide o Ukrajinu, stala spornou.
Kapacity európskych plynovodov
Významné prepravné cesty zahŕňajú plynovod Jamal, ktorý prechádza Bieloruskom a Poľskom, s kapacitou 33 miliárd metrov kubických za rok, a takisto väčší plynovod Nord Stream, ktorý sa nachádza v Baltskom mori, s kapacitou 55 miliárd metrov kubických za rok. Ďalších 40 miliárd kubických metrov by ročne mohlo byť prepravených cez Ukrajinu.
Európskymi krajinami, ktoré získavajú 40 alebo viac percent svojho zemného plynu z Ruska, sú napríklad Nemecko, Taliansko a Poľsko. Mnoho menších krajín, najmä vo východnej Európe a na Balkáne, sú od ruských dodávok plynu závislé ešte viac, píše Statista.
Ďalšie možnosti Európy
Plynovod Nord Stream, ktorý končí v Nemecku, sa stal známym ešte predtým, ako sa začalo diskutovať na tému závislosti od ruskej energie. Výstavbou druhého plynovodu – Nord Stream 2 – sa má jeho kapacita ešte zdvojnásobiť. Práve to bolo dôvodom ostrej kritiky tohto projektu, keďže existujú obavy, že s jeho vybudovaním vzrastie aj energetická závislosť od Ruska.
Odborníci sa však domnievajú, že Európa je schopná nahradiť až dve tretiny súčasného objemu ruského plynu. Umožniť by to mohlo zvýšenie využívania plynovodov z Nórska, Spojeného kráľovstva a severnej Afriky, ako aj využívanie importovaného a spätne splyňovaného tekutého zemného plynu (LNG) pochádzajúceho z Kataru. O tejto možnosti sa stále rokuje.
You will find more infographics at Statista