Inflácia dosiahne pravdepodobne svoje dno už v úvode tohto roka, podľa odhadov analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka sa tak stalo už v januári, kedy sa inflácia podľa Štatistického úradu (ŠÚ) SR) prepadla na úroveň 0,7 percenta. Stiahli ju najmä medziročne nižšie ceny energií a potravín. Analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská defláciu alebo pokles cien na medziročnej báze v nasledujúcich mesiacoch zatiaľ neočakáva.
Podľa Koršňáka by februárová inflácia medziročne mala ostať blízko januárového minima, následne by sa však dynamika jej medziročného rastu mala postupne vrátiť nad jedno percento a smerom k záveru roka by sa postupne mohla zrýchľovať až k úrovni dvoch percent - túto hranicu však pravdepodobne neprekročí.
,,Rast cien by už na jar mohla podporiť napríklad zvýšená spotrebná daň na tabak a cigarety. Tá síce vstúpila do platnosti už vo februári, v dôsledku predzásobenia však očakávame jej pôsobenie na infláciu až v nasledujúcich mesiacoch," okomentoval Koršňák s tým, že najväčší efekt na infláciu odhaduje v apríli. Od marca by na infláciu mohlo vplývať aj vyprchanie efektu lacnej ropy, ktorej cena prudko klesla po vypuknutí pandémie nového koronavírusu na jar minulého roka.
ECB je pripravená použiť všetky nástroje potrebné na zvýšenie inflácie
,,Naopak, v nasledujúcich mesiacoch by opačným smerom - smerom k zmierňovaniu inflácie - mali pôsobiť slabnúce dopytové tlaky v ekonomike, vyplývajúce i z očakávaného pomalšieho rastu miezd - ktoré by mohli postupne tlačiť dopytovú infláciu, najmä cez ceny trhových služieb, smerom k úrovni 1 - 1,5 percent," vyčíslil analytik.
Sadovská podotkla, že pokles cien tovarov a služieb neočakáva. ,,Len na pripomenutie, záporná inflácia v rozpätí od -0,9 do 0 percent bola evidovaná naposledy v rokoch 2014, 2015 a 2016 - s výnimkou decembra 2016. Inak povedané, počas takmer celých troch rokov každý mesiac ceny tovarov a služieb medziročne klesali o pár desatín percenta alebo stagnovali," poznamenala analytička.
Podľa Sadovskej sa aktuálna recesia a s ňou spojený nárast nezamestnanosti, pokles príjmov a určité limity domácností pri míňaní odzrkadľujú na spotrebe oproti hrozivým očakávaniam pomenej. ,,Ukazuje sa, že ak aj ľudia počas uplynulých mesiacov míňali menej, tak nie z dôvodu poklesu príjmov, ale preto, že nemali kde pre opatrenia v súvislosti s Covid-19," okomentovala Sadovská.
