Centrálne banky v mnohých rozvíjajúcich sa európskych ekonomikách budú musieť zachovať prísnu menovú politiku, uviedol Medzinárodný menový fond (MMF). Inflácia v krajinách strednej, východnej a juhovýchodnej Európy je vyššia ako vo vyspelých ekonomikách, preto mnohé centrálne banky v regióne budú musieť ponechať prísne nastavenie menovej politiky dlhšie ako Európska centrálna banka, uviedol šéf oddelenia MMF pre Európu Alfred Kammer.
Niektoré centrálne banky v regióne, napríklad v Maďarsku, Poľsku a Česku, začali znižovať úrokové sadzby, keďže inflácia sa spomalila z dvojciferných hodnôt. Rumunská centrálna banka zatiaľ s uvoľnením vyčkáva.
„Inflácia v Rumunsku, Moldavsku, Čiernej Hore, Maďarsku a Srbsku klesá pomalšie ako inde v regióne,“ uviedol Kammer. „Vo všeobecnosti zostávajú základné inflačné tlaky v regióne silnejšie ako vo vyspelých ekonomikách“. Preto by podľa neho mali viaceré centrálne banky v regióne držať sadzby vysoko dlhšie ako napríklad ECB. Investori počítajú s tým, že ECB začne uvoľňovať menovú politiku v júni.
Kammer v prejave na ekonomickom fóre v chorvátskom Splite uviedol, že vládne plány na zrušenie mimoriadnych podporných opatrení pre domácnosti a podniky v tomto a budúcom roku pomôžu v boji proti inflácii tým, že obmedzia dopyt.
V období od 2021 do 2023 sa podľa Kammera v rozvíjajúcich sa európskych ekonomikách znížila dôvera v hospodárske inštitúcie, pričom viaceré centrálne banky čelili politickým zásahom. „Dovoľte mi, aby som sa vyjadril jasne, centrálne banky musia byť schopné plniť svoje mandáty v oblasti inflácie. Na to je nevyhnutná nezávislosť. Zasahovanie narúša dôveru a zdražuje tvorbu politiky“.