Hoci inflácia v eurozóne v marci klesla na 6,9 percenta, tempo rastu cien potravín sa medziročne opäť zrýchlilo na vyše 15 percent. Inflácia je pritom na východe EÚ silnejšia než na západe EÚ. Ako informuje Inštitút finančnej politiky (IFP) pri rezorte financií, jedným z faktorov je aj nepriaznivá štruktúra spotrebného koša. Chudobnejšie štáty na východe EÚ vydávajú vyšší podiel výdavkov na potraviny a energie na úkor služieb.
Ak by bola štruktúra spotreby na Slovensku rovnaká ako v eurozóne, inflácia by bola u nás v marci podľa inštitútu nižšia o 0,8 percentuálneho bodu. Podiel výdavkov na potraviny a energie tvorí na Slovensku takmer polovicu, kým v eurozóne len necelú tretinu.
„Ak by sme na Slovensku vydávali na potraviny a energie tak ako v eurozóne len tretinu, tak pri nezmenených rastoch cien jednotlivých zložiek spotrebného koša by celková cenová hladina rástla v marci pomalšie o necelý percentuálny bod,“ uvádza IFP.
Ceny potravín na Slovensku však môžu rásť rýchlejšie aj pre vysoké ceny domácich producentov. Cena komoditného masla je na Slovensku dlhodobo najvyššia v EÚ. Aktuálne prevyšuje priemernú cenu EÚ až o 30 percent, kým cena surového mlieka je na Slovensku v porovnaní s EÚ stabilne nižšia o 10 percent.
Podobne cena slovenskej pšenice je od decembra dokonca vyššia ako priemerná cena v EÚ. „To je anomália, ktorá sa naposledy vyskytla pred desiatimi rokmi,“ uviedol inštitút.
Ďalšie dôležité správy
