Inflačné tlaky v eurozóne sa podľa očakávania zmierňujú, rast miezd je však stále vysoký a vyhliadky sú veľmi neisté. Boj Európskej centrálnej banky s cieľom dostať infláciu pod kontrolu sa tak stále neskončil. Uviedla to v pondelok šéfka ECB Christine Lagardová.
Prísna menová politika
S cieľom zmierniť vysokú infláciu sa ECB v lete 2022 rozhodla pre razantné zvyšovanie úrokových sadzieb. Odvtedy ich zvýšila desaťkrát po sebe, pričom kľúčovú úrokovú sadzbu posunula na 22-ročné maximum 4,5 percenta a depozitnú na rekordné štyri percentá Až na ostatnom zasadnutí koncom októbra ponechala sadzby nezmenené. Upozornila síce, že bude sadzby na vysokej úrovni udržiavať tak dlho, ako to bude potrebné, trhy však už začali odhadovať, kedy by mohla pristúpiť k prvému zníženiu sadzieb, pričom odhady sa pohybujú medzi aprílom a júnom.
„Ešte nenastal čas na oslavy víťazstva,“ povedala Christine Lagardová na pôde Európskeho parlamentu v Bruseli. „Musíme aj naďalej pozorne sledovať rôzne sily vplývajúce na infláciu a dôsledne sa zameriavať na náš mandát udržiavania cenovej stability,“ dodala.
Snaha o zníženie inflácie
ECB očakáva, že zmierňovanie inflačných tlakov bude pokračovať, v najbližších mesiacoch sa však tempo rastu spotrebiteľských cien môže mierne zrýchliť a strednodobé inflačné vyhliadky sú naďalej „obklopené značnou neistotou“.
Súčasné vysoké úrokové sadzby, slabý rast a vývoj na trhu práce by mali ECB pomôcť tlačiť infláciu smerom k inflačnému cieľu na úrovni dvoch percent, dodala Christine Lagardová. Zároveň však upozornila, že rast miezd je stále dosť rýchly.
Čo sa týka menovej politiky ECB, Christine Lagardová iba zopakovala predchádzajúce vyjadrenia, že vysoké úrokové sadzby, ak zotrvajú na svojej úrovni dlhší čas, sú kľúčové pre zabezpečenie cenovej stability. Zároveň dodala, že dôležité budú aj makroekonomické projekcie odborníkov, ktoré by mali byť zverejnené v decembri. Tie by mali prvýkrát obsahovať údaje na rok 2026.
Ďalšie dôležité správy
