Vyhlásil to člen Rady guvernérov a šéf francúzskej centrálnej banky Francois Villeroy de Galhau. TASR správu prevzala z Bloomberg.
V prejave na ekonomickej konferencii v Paríži tiež povedal, že dokonca aj miera jadrovej inflácie, ktorá nezahŕňa nestále ceny potravín a energií, sa pohybuje nad 2-percentným cieľom ECB, pričom v máji stúpla na 3,8 percenta. Zasadnutie Európskej centrálnej banky na budúci týždeň bude "rozhodujúce" pri stanovení odpovede na tento vývoj v eurozóne.
„Inflácia je nielen príliš vysoká, ale aj príliš široká," poznamenal Villeroy.
„To si vyžaduje normalizáciu menovej politiky - hovorím normalizáciu a nie sprísňovanie," dodal bez ďalšieho komentára, keďže predstavitelia ECB pred dvojdňovým zasadnutím, ktoré sa skončí 9. júna, neposkytujú komentáre.
Predchádzajúce vyjadrenia prezidentky ECB Christine Lagardovej naznačujú bezprostredný koniec nákupu dlhopisov v júni, po ktorom by malo nasledovať zvýšenie sadzieb o 25 bázických bodov v júli a v septembri.
Villeroy podobne ako Lagardová povedal, že proces zvyšovania sadzieb by mal byť „postupný, ale rázny". Ale tzv. jastraby, teda stúpenci tvrdšej línie, požadujú väčšie zvýšenie nákladov na pôžičky.
Podľa Villeroya menej akomodačná politika spojená s rastúcimi obmedzeniami v rámci vládnych rozpočtov znamená, že Európa bude musieť z dlhodobého hľadiska kombinovať svoje prostriedky „s trochou kreativity", aby dosiahla ciele v oblasti digitalizácie a ekologickej transformácie.
„Fiškálna politika bude sama o sebe ďalej obmedzovaná vysokou úrovňou verejného dlhu po ochorení COVID-19 a zvýšením úrokových sadzieb," povedal Villeroy, podľa ktorého sa to všetko bude odohrávať v kontexte, keď bude ekonomika v nasledujúcich dvoch rokoch rásť pomalšie, alebo, ako sa niektorí obávajú, bude dokonca stagnovať.
Ďalšie dôležité správy
