Imigranti na Slovensku sú v zakladaní živností rovnako aktívni ako najpodnikavejšia skupina obyvateľstva.
Vyplýva to zo štúdie Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, ktorá za najpodnikavejších v populácii považuje mužov vo veku od 30 do 49 rokov. Rovnakú aktivitu imigrantov a domácich najpodnikavejších mužov zaznamenali aj Bulharsko, Rumunsko, Chorvátsko, Česko či Maďarsko.
Z pôvodných členských štátov Európskej únie ešte Luxembursko a Portugalsko. Vo zvyšku Únie si prisťahovalci zakladajú živnosti menej často.
V čom sú rozdiely
Rozdiely medzi krajinami odrážajú rôznorodosť trhov práce, podporných programov podnikania či úroveň príspevkov pre prisťahovalcov. Predovšetkým však zohľadňujú toky prisťahovalcov, ktorí chcú a môžu nájsť uplatnenie na pracovnom trhu.
Ak by boli imigranti vo všetkých krajinách Únie rovnako aktívni ako muži vo veku 30 až 49 rokov, v celej EÚ by bolo ďalších 1,3 milióna samostatne zárobkovo činných osôb.
Živnostníci v krajinách Únie majú tendenciu pracovať v podobných odvetviach ako samostatne zarábajúci rodáci. Rozdiel je v tom, odkiaľ pochádzajú.
Tí, ktorí sa narodili v krajinách mimo Európskej únie, majú nižšie zastúpenie v odborných, vedeckých či administratívnych činnostiach, ale aj v stavebníctve. Častejšie pôsobia vo veľkoobchode, reštauráciách, skladoch, doprave a vzdelávaní.
Stavbári aj technickí pracovníci
Medzi prisťahovalcami, narodenými v inom členskom štáte Európskej únie, je vyšší podiel živnostenských oprávnení na stavebné práce. Dokonca mierne vyšší ako u rodákov vykazujúcej krajiny.
Samostatne zarábajúci prisťahovalci z iného štátu Únie sú tiež častejšie profesionálmi a technickými pracovníkmi. V porovnaní s domácimi živnostníkmi s väčšou pravdepodobnosťou pracujú sami, nezvyknú mať zamestnancov.