To, že verejnosť považuje podnikateľov za šikovných a úspešných ľudí, no so zlými morálnymi vlastnosťami, podnikateľské združenia vlastne ani neprekvapuje. „Vieme, že podnikatelia bývajú niekedy vnímaní skôr ako podnikavci – zdierači,“ hovorí prezident Slovenského živnostenského zväzu Peter Masár.
Podľa neho majú nespokojní zákazníci či zamestnanci tendenciu hádzať všetkých podnikateľov do jedného vreca, aj keď v skutočnosti je tých neserióznych čím ďalej menej. Určitú úlohu zohráva aj závisť: „Keď má sused viac, ľudia začnú špekulovať, ako to získal, no už sa nezamýšľajú nad tým, kde došiel k žalúdočným vredom.“ Podčiarkuje, že podnikateľ nesie väčšie riziko ako klasický zamestnanec a zvyčajne venuje práci aj viac času.
Dôležitá, ale...
O tom, že verejná mienka je dôležitá, organizácie združujúce biznismenov a zamestnávateľov nepochybujú. Imidž chápu ako súčasť podnikateľského prostredia, ktoré ovplyvňuje ochotu domácich i zahraničných subjektov investovať na Slovensku či rozvíjať biznis.
„Je potrebné vytvárať pozitívny dojem, aby ľudia vnímali príležitosti, ktoré sa im núkajú, a snažili sa ich pretaviť do podnikateľského spôsobu života,“ mieni prezident Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Martin Krekáč.
Aj keď je imidž dôležitý, podnikateľské združenia ho priamo neriešia. Skôr prezentujú postoje a záujmy podnikateľov voči vláde a parlamentu pri schvaľovaní novej legislatívy či pri tripartitných rokovaniach.
Len tie najspornejšie otázky, napríklad minimálna mzda, sa dostanú do povedomia verejnosti. A vtedy obhajovaním záujmov zamestnávateľov v médiách ovplyvňujú aj verejnú mienku.
Generálny sekretár Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) Oto Nevický si myslí, že viac ani robiť nemajú: „Našou úlohou je bojovať za záujmy zamestnávateľov, no imidž by si mal každý podnikateľ budovať sám.“ Podľa neho by vytvárať celkový imidž bolo ťažké – aj preto, lebo združenie zastrešuje podniky s rozdielnymi záujmami a aktivitami.
Výplatná páska
Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) má väčšie ambície. „Aj zamestnávateľským organizáciám by malo jednoznačne záležať na tom, ako sa verejnosť pozerá na podnikateľov a podnikanie,“ tvrdí viceprezident únie Jozef Špirko.
Hoci uznáva, že prioritou v doterajšom štvorročnom fungovaní RÚZ bola diskusia na odbornej úrovni a zlepšovanie legislatívy: „Nedostali sme sa k systematickej práci, aby sme oslovili širšiu verejnosť, ale nedá sa riešiť všetky problémy naraz.“
Na verejnú mienku sa zameral projekt Výplatná páska, ktorý únia rozbehla s podporou ďalších podnikateľských a zamestnávateľských zoskupení v prvej polovici tohto roka. Cieľom bolo zmeniť mesačné mzdové výpisy tak, aby v nich zamestnanci jasne videli pomer medzi čistou mzdou a platbami odvedenými štátu. To malo zvýšiť povedomie verejnosti o celkovej cene práce a podporiť verejnú diskusiu o znižovaní daňovej a odvodovej záťaže.
Projekt Kalkulačka celoživotných príjmov od PAS zasa ľuďom umožnil porovnať si výšku príjmov v závislosti od právnej formy, v akej vykonávajú svoju prácu. Aliancia chcela poukázať na rozdiely v daňovom a odvodovom zaťažení. Tie spôsobujú, že za rovnakú prácu získa zamestnanec, živnostník a majiteľ jednoosobovej eseročky rozdielny čistý príjem.
Imidž podnikateľov sa podľa M. Krekáča mení a za ostatné roky sa posúva k lepšiemu. Vychádza z názorov mladých ľudí na stredných a vysokých školách, ktorí sa o podnikanie čoraz viac zaujímajú.
Práve na nich sa zameriava projekt Uni 2010. Mladým ľuďom má pomôcť rozvíjať talent a podnikavosť. A zlepšiť aj ich názor na podnikanie a podnikateľov.
Zjednotenie
|
Martin Krekáč: Imidž podnikateľov sa mení a za ostatné roky sa posúva k lepšiemu. |
RÚZ by chcela v budúcnosti zlepšiť dosah na verejnosť tým, že bude pravidelne organizovať tlačové konferencie o problémoch podnikateľského prostredia. No podľa J. Špirka by komunikácia smerom k verejnosti bola naj- efektívnejšia, keby zamestnávatelia vystupovali jednotne.
Ešte začiatkom milénia bola jedinou organizáciou zastrešujúcou zamestnávateľov AZZZ. V roku 2001 vznikla aliancia PAS, ktorej cieľom bolo prepojiť podnikateľov s neziskovkami.
O rok neskôr vznikol lobistický Klub 500. Podobne ako PAS nezdružuje zväzy, ale individuálnych členov. A o dva roky neskôr pribudla RÚZ ako reakcia nespokojných členov AZZZ s jej fungovaním. Všetci majú v zásade rovnaký cieľ: presadzovať záujmy podnikateľov a zamestnávateľov. No na niektoré otázky majú rozdielne názory.
Rozdrobenosť zväzov a preskupovanie členov medzi AZZZ a RÚZ zamestnávateľom neprospieva. Oslabuje pozíciu podnikateľského sektora voči vláde i odborom a spôsobuje, že chýba aj koordinácia v práci s verejnou mienkou, tvrdí J. Špirko.
V tom s ním súhlasí aj O. Nevický z AZZZ: „V zastúpení zamestnávateľov by nemala byť konkurencia, ale jednotnosť.“ Úvahy o zlúčení rozvíjali obe organizácie ešte vlani pri vyjednávaní o novele Zákonníka práce. No v súčasnosti už takou horúcou témou nie je.
Ľahšie rokovania
Ovplyvňovanie verejnej mienky je na vedľajšej koľaji aj preto, že fungovanie podnikateľských združení priamo neovplyvňuje. Omnoho dôležitejšie sú pre nich názory a záujmy členov, ktorí svojimi príspevkami financujú ich chod.
No názory verejnosti sa k nim dostávajú nepriamo – cez politikov. Tí, logicky, robia také opatrenia, ktoré sa páčia voličom. Ak by teda vnímali voliči podnikateľov lepšie a podporovali ich záujmy, mali by zamestnávateľské organizácie ľahšiu pozíciu pri rokovaniach s vládami. Aspoň teoreticky.
„Verejná mienka síce čiastočne ovplyvňuje rozhodovanie politikov, no vláda musí brať do úvahy aj názory podnikateľov a zamestnávateľov,“ hovorí O. Nevický. Myslí si, že negatívny imidž podnikateľov má na rokovania tripartity len minimálny vplyv. Trialóg podľa neho prebieha v súčasnosti dobre: „Nepresadíme síce všetky svoje záujmy, ale vždy treba hľadať kompromis.“
Ani M. Krekáč si nemyslí, že lepší imidž podnikateľov by v tripartitných rokovaniach priniesol zásadnú zmenu. Hoci z iných dôvodov. Sociálnodemokratické vlády majú bližšie k dohode s odbormi. Kým liberálne vlády sa snažia zlepšovať životnú úroveň zlepšovaním podnikateľského prostredia a ich postoje sú zase bližšie zamestnávateľom, vysvetľuje.
Tripartita po novom
Oveľa väčšiu váhu by podľa prezidenta PSA hrala verejná mienka, ak by dialóg o sociálnych a hospodárskych otázkach neprebiehal medzi vládou, odbormi a zamestnávateľmi. Ale medzi zamestnávateľmi, odbormi a občianskou spoločnosťou zastúpenou tretím sektorom, spotrebiteľskými organizáciami a neziskovkami zameranými na ekonomický a sociálny výskum.
A ich dohoda by mala ísť na vládu. „Ak je vláda rovnocenným partnerom, vždy sa snaží na svoju stranu získať zamestnancov alebo zamestnávateľov,“ vysvetľuje M. Krekáč.
J. Špirko podotýka, že na vytváraní pozitívneho obrazu podnikateľov by sa mali podieľať aj politici. Súkromný sektor vytvára väčšinu pracovných miest a daňami i odvodmi prispieva k napĺňaniu štátnej pokladnice.
„Názor na podnikanie zo strany obyvateľstva nie je objektívny, pretože ak niekto neskúsil podnikať, nevie, čo všetko to znamená, a neuvedomuje si prínos pre spoločnosť,“ vysvetľuje.
No vlády na Slovensku podľa neho skôr podnikateľskú sféru kriminalizujú. Ako príklad uvádza snahu predošlej garnitúry zaviesť trestnú zodpovednosť právnických osôb či boj súčasného kabinetu s euroinfláciou: „To, že sa súkromný sektor stavia do polohy, kde sa očakáva, že podnikatelia budú automaticky páchať trestné činy, vytvára veľmi zlý obraz medzi obyvateľmi.“
Foto - Profimedia.cz, Jenewein Group
