Pokiaľ firmy odignorujú nové regulácie týkajúce sa ekológie, udržateľnosti, sociálnej a korporátnej zodpovednosti (ESG), môžu očakávať miliónové finančné straty v dôsledku nečinnosti. Vyplýva to z analýzy, ktorú vypracoval Filip Páterek z biznis platformy ESG Klub.
Náklady za nečinnosť pri vykazovaní ESG môže firmám spôsobiť znížená ochota bánk poskytnúť im úvery. „Banky vychádzajú v ústrety odpočtom z ročnej úrokovej sadzby spoločnostiam, ktoré sa zaviazali k aktivitám z oblasti ESG. Pre odpočet z ročnej úrokovej sadzby zelených úverov sa zaviedol názov greenium. Jeho výška sa pohybuje medzi 0,5 percenta až dvoch percent. Len do roku 2022 v eurozóne narástol objem udržateľných úverov na 156 miliárd eur,“ uviedla platforma ESG Klub.
Podobne ako pri bankách, aj v dodávateľskom reťazci platí, že uhlíková stopa dodávateľa sa týka aj odberateľa. Silní a veľakrát zahraniční hráči na trhu, s cieľom znížiť uhlíkovú stopu, tak postupne vyvíjajú tlak na ich tuzemských dodávateľov.
Platforma upozornila, že sa tomu v súčasnosti nemôže vyhýbať ani slovenský trh, ktorého veľká časť z pozície dodávateľa spolupracuje so zahraničnými firmami. „Náklad za nečinnosť je strata biznisových príležitostí, kde hlavnou príčinou je odmietavý prístup slovenskej firmy k aplikovaniu ESG princípov,“ dodala.
Z analýzy vyplýva, že zvyšujúci sa tlak na znižovanie uhlíkovej stopy tlačí hore aj ceny emisných povolení. Firma, ktorá zanedbáva svoju dekarbonizáciu teda stráca financie.
Zo sociálneho hľadiska to pre firmy môže znamenať neochotu mladších generácií, pre ktoré sú na pracovnom trhu zaujímavejšie udržateľnejšie spoločnosti. Hovorí o tom prieskum spoločnosti Deloitte, ktorý ukázal, že až 42 percent z nich je ochotných zmeniť zamestnávateľa, pokiaľ nevyvíja úsilie pri klimatickej otázke.
Ďalšie dôležité správy
