Idea „Spojených štátov európskych“ ožíva. Rusko tlačí kontinent k ďalšej veľkej integrácii

Doteraz nepredstaviteľné sa stáva realitou. Hašterenie európskych krajín sa stratilo. Aj Maďarsko, krajina, ktorá je považovaná za vyvrheľskú a prorusky orientovanú, podporilo spoločný postoj Európskej únie voči Rusku. Následkom invázie sa stáva väčšia európska jednota.

V časoch mieru sa pri vyjednávaní každá strana snaží maximalizovať zisk a minimalizovať potenciálne straty. Aj to bol dôvod, prečo sa ďalšia integrácia krajín EÚ v poslednej dekáde prakticky zastavila. Až covidová kríza spustila nové mechanizmy, ktoré pootvorili vrátka k vytvoreniu spoločných inštrumentov, napríklad dlhopisov, ktoré vydáva Európska komisia.

Plán obnovy sa stal prvým veľkým krokom s cieľom podporiť európsku konkurencieschopnosť. No v súčasností stojí EÚ pred väčšími výzvami, ako je jej konkurencieschopnosť. Závislosť Európy na ruských komoditách je obrovská a výdavky na armádu sú relatívne nízke.

Aj keď v počte aktívnych vojakov majú krajiny EÚ väčšiu armádu ako Rusko, nie všetky sú členmi NATO. Únii chýba nielen jednotné velenie, ale aj schopnosť vykonávať základné vojenské činnosti, napríklad rozviedka.

To všetko sa čoskoro zmení. Brusel už mesiace pracuje na novej obrannej stratégii, ktorú nazval Strategický kompas. Cieľom je posilniť spoločnú obranu, vytvoriť mobilnú európsku silu s päťtisíc vojakmi, investovať do priemyselných kapacít či vytvoriť spoločnú obranu proti kybernetickým útokom.

Po tom, ako Francúzsko v januári prevzalo predsedníctvo Rady EÚ, má Brusel jedinečnú šancu presadiť snahy o vytvorenie jednotnej európskej armády, ktorej myšlienku už viackrát načrtol francúzsky prezident Emanuel Macron.

Nezávislosť bude drahá