Nemecko stiahlo žalobu, ktorú na Taliansko podalo 29. apríla za "nerešpektovanie jurisdikčnej imunity Nemecka ako suverénneho štátu". Stalo sa tak po tom, čo medzi oboma krajinami prebehli rokovania a v Taliansku do platnosti vstúpil nový dekrét, ktorým sa talianskym súdom ukladá povinnosť zrušiť požiadavky na vymáhanie odškodného, pričom nebudú môcť prijať žiadne nové opatrenia voči nemeckému majetku na území Talianska, ako uviedol ICJ.
ICJ následne zrušil pojednávania, ktoré sa mali v súvislosti s prípadom konať v pondelok a utorok.
Berlín v spore argumentoval rozhodnutím tribunálu OSN z roku 2012, v ktorom ICJ potvrdil, že Nemecko má právnu imunitu voči stíhaniu obetí nacistických zverstiev na zahraničných súdoch.
V tomto rozhodnutí sa uvádza, že taliansky najvyšší súd v roku 2008 porušil nemeckú suverenitu, keď rozhodol, že taliansky civilista má nárok na odškodnenie za to, že bol v roku 1944 deportovaný do Nemecka na otrocké práce.
V spore, ktorý Berlín vyhral v roku 2012, Nemecko argumentovalo, že rozhodnutie talianskeho najvyššieho súdu spochybnilo reštitučný systém zavedený po porážke nacistov. Na jeho základe Nemecko od 50. rokov 20. storočia zaplatilo v reparáciách desiatky miliárd eur.
Podľa agentúry Reuters sa séria sporov o odškodnenie za krivdy v druhej svetovej vojne začala v roku 2008, keď taliansky najvyšší súd rozhodol, že Nemecko má zaplatiť približne milión eur rodinám deviatich ľudí, ktorí boli medzi 203 osobami zabitými nemeckou armádou v roku 1944 počas masakry v toskánskom meste Civitelle. Nasledovalo niekoľko podobných žiadostí o odškodnenie.