Končiace sa fixácie na hypotékach nie sú problémom ani pre bankových klientov a ani z pohľadu finančnej stability. Na stredajšom stretnutí s novinármi to povedal minister financií Michal Horváth. Podľa neho nie je dôvod na prijímanie novej legislatívy, či plošnej formy pomoci. Ako doplnil výkonný riaditeľ úseku dohľadu finančnej stability v Národnej banke Slovenska Vladimír Dvořáček, dôležité je najmä diskutovať o riešení prípadov konkrétnych domácností, ktoré by sa aj v kombinácii s inými faktormi, napríklad pri poklese príjmu, dostali do finančných ťažkostí.
Refixácie sa stali podľa Horvátha predvolebnou témou, o ktorej sa vášnivo diskutuje. No klienti bánk na Slovensku sa podľa neho obávať nemusia. Dlhé roky existujú pravidlá na poskytovanie úverov, ktoré podľa Horvátha fungujú a ľudia, ktorí by nemali dostať hypotéku a ktorí by ju nevedeli v prípade refixu splácať, by ju nedostali. „Vždy sa však môžu objaviť problémové prípady, no aj tu banky vedia pomôcť,“ skonštatoval minister financií.
Nikomu podľa neho nejde o to, aby klient prišiel o strechu nad hlavou, riešenie sa vždy nájde. „Mali sme tu už oveľa ťažšie časy, napríklad počas pandémie a aj tu sa vedeli nájsť riešenia,“ poznamenal Horváth. Pri prípadoch s vysokým nárastom splátok, ktoré sa medializujú, dominuje podľa ministra financií demografická skupina jednotlivcov z Bratislavy s vysokým príjmom. Čiže vôbec nejde podľa neho o sociálne prípady, ktorým by splátka úveru mala stúpnuť o niekoľko stoviek eur. Tieto jeho slová potvrdil aj Dvořáček.
Súčasné sadzby nie sú výnimočné
Sadzba na nové hypotéky stúpla podľa Dvořáčka od začiatku roka 2022 z jedného percenta na 4,4 percenta. Priemerná sadzba hypoték, ktoré sa budú refixovať do konca roka 2025, je 1,2 percenta. Súčasné úrovne sadzieb z historického hľadiska nie sú podľa Dvořáčka ničím výnimočným. Takéto sadzby sme mali podľa neho aj pred desiatimi rokmi. „A vtedy nikto nehovoril, že sadzby sú nadmerné. Počas finančnej krízy sa dokonca hýbali medzi šiestimi a siedmimi percentami,“ povedal Dvořáček. NBS pritom podľa neho neraz upozorňovala klientov bánk, že sadzby sú neprimerane nízke a je potrebné počítať s ich zvýšením v budúcnosti.
Refixácia sa do konca roka 2025 dotkne podľa centrálnej banky približne 350-tisíc hypoték v 300-tisíc domácnostiach. Ide zhruba o 13 percent všetkých domácností. Mnohé domácnosti podľa Dvořáčka refixovali úrokovú sadzbu v prvom polroku 2022 ešte pri nižších sadzbách a predĺžili si tak dobu fixácie.
Nárast splátok pri väčšine hypoték nebude podľa národnej banky dramatický.
Pri refixáciách do konca roka 2025 vzrastú splátky v priemere o 92 eur. Pri dvoch tretinách hypoték nárast splátky nepresiahne sumu 100 eur. Výrazné nárasty, napríklad o 500 eur a viac, budú podľa Dvořáčka veľmi ojedinelé, len pri zhruba 1 500 hypotékach, čo je menej ako 0,5 percenta refixovaných hypoték.
Najnižšia úroveň nesplácaných hypoték
Kľúčový vplyv má zostávajúca suma hypotéky. Nárast sadzieb výrazne zmierňuje podľa Dvořáčka to, že hypotéky budú v čase refixácie už čiastočne splatené. Zostatok hypoték pri refixácii bude o 42 percent nižší ako pri nových hypotékach a aj ich splatnosť bude výrazne kratšia. Nárast splátok tak bude takmer o polovicu menší ako zvýšenie splátok pri novoposkytnutých hypotékach.
Dodatočné výdavky ukroja podľa Dvořáčka v priemere sedem percent príjmov. Pri troch štvrtinách hypoték nárast splátok neprekročí desať percent príjmu v čase poskytnutia. Hranica 20 percent príjmu sa presiahne iba pri jednom percente hypoték. Priemerný čistý príjem hypotekárnych dlžníkov je pritom zhruba 1 700 eur. „Ak zohľadníme rast príjmov v ekonomike, dodatočné výdavky budú päť percent príjmov v čase refixácie,“ poznamenal Dvořáček.
Pri doterajších refixáciách zatiaľ podľa NBS nie sú žiadne ťažkosti so splácaním. Podiel nesplácaných hypoték je na najnižšej úrovni, a to 1,1 percenta za celé takmer 20-ročné obdobie, odkedy sú tieto údaje k dispozícii. Pri simulácii centrálna banka počítala s horším vývojom ekonomiky a v rámci toho im vyšlo, že by to bolo šesť percent z klientov, ktorí by sa mohli dostať do problémov, zlyhanie by pritom bolo len v zhruba polovici z nich.
Ďalšie dôležité správy
