Hypotéky či dlhopisy. Čiernu dieru záporných úrokov môže zväčšiť bazuka ECB

Ekonómov situácia so zápornými úrokovými sadzbami neprestáva prekvapovať. Okrem počudovania nad nimi sa odborníci obávajú aj neočakávaných a neželaných následkov. „Je to naozaj neobyčajné a narúša to globálny finančný systém. Celý čas rozprávam iba o tom,“ nechal sa počuť hlavný ekonóm veľkej nemeckej banky Deutsche Bank Securities Torsten Slok, ktorý narážal na situáciu na dlhopisovom trhu.

Politika záporných úrokových sadzieb centrálnych bánk mala zacieľ podporiť ekonomiku. Zlacnili peniaze, ktoré sa mali dostať prostredníctvom bánk do reálnej ekonomiky. Ľudia si mali ľahšie požičať, následne investovať, viac míňať a tak ďalej.

Zákon nezamýšľaných dôsledkov

Táto politika centrálnych bankárov môže vystreliť úplne naopak. Podľa jedného výskumu dokonca banky požičiavajú ešte menej ako sa očakávalo. A to z dôvodu, že musia platiť viac centrálnym bankám za to, že majú u nich uložené peniaze, čo okresáva ich ziskové marže.

Jeden z autorov výskumu pre Bloomberg hovorí, že toto je pekný príklad zákona nezamýšľaných dôsledkov. „Politika záporných úrokových sadzieb zlyhala, a to najmä v prostredí, kde banky už aj tak zápasia so ziskovosťou,“ hovorí Ru Xie z University of Bath.

Jednou z kľúčových oblastí finančného trhu je dlhopisový trh. Na dlhopisovom trhu sa obchodovali tieto štátne cenné papiere na konci augusta podľa agentúry Bloomberg v objeme až 17 biliónov amerických dolárov so záporným výnosom do splatnosti. Celá nemecká dlhopisová výnosová krivka sa už ocitla v zápornom výnosovom pásme. Dokopy to predstavuje až takmer tretinu globálneho dlhu, ktorý sa obchoduje v negatívnych výnosových pásmach.

Ide o historickú situáciu, kedy si dlžníci (štáty)