„Súčasný prezident má robiť bežné rozhodnutia do 15. júna, v zásadných rozhodnutiach by sa mal spojiť s budúcim prezidentom a konzultovať s ním, ale nie je viazaný názorom budúceho prezidenta. Týka sa to rozhodnutí, ktoré sa stanú účinné ešte do 15. júna. Podľa môjho názoru nesmie urobiť rozhodnutie, ktoré nadobudne právnu silu až po skončení jeho funkčného obdobia,“ povedal I. Trimaj v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.

Nesúhlasí s názorom, že rozhodovať o menovaniach má ten prezident, ktorý je v úrade v čase, keď dostane na stôl návrh. Takýto názor podľa I. Trimaja povyšuje návrh nad rozhodnutie. „Rozhodujúcim časom môže byť len okamih rozhodnutia prezidenta,“ uviedol. Dodal, že účinky rozhodnutia nastanú v prípade kandidátov na sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR najskôr 4. júla, keď sa skončí funkčné obdobie trom sudcom ÚS.

Pri otázke vymenovania kandidátov na ústavných sudcov vidí ústavný právnik Ján Drgonec problém skôr na strane samotných kandidátov ako u prezidenta. Ako povedal v Sobotných dialógoch, podľa ústavy sa sudca ÚS ujíma funkcie zložením sľubu. Prezident I. Gašparovič môže kandidátov podľa I. Drgonca síce vymenovať, lenže ak zložia sľub skôr, ako uplynie funkčné obdobie odchádzajúcim sudcom, tak na ÚS nebude 13, ale až 16 sudcov. „Nemôžu zložiť sľub bez toho, aby sa dopustili úmyselného porušenia ústavy,“ povedal J. Drgonec s tým, že odložiť sľub na neskôr sa podľa neho nedá.

„Súčasťou jednej právomoci je možnosť vyvolať právny účinok a prezident Gašparovič dnes nemá možnosť vyvolať právny účinok uplatnenia svojej rozhodovacej právomoci vo veci menovania sudcov ÚS,“ doplnil.

Rozhodnutím ÚS v kauze Čentéš o tom, že hlava štátu má právo vymenovať alebo nevymenovať navrhovaného kandidáta, sa bude musieť riadiť aj nový prezident Andrej Kiska, uviedol v debate I. Trimaj. „Výklad podaní ÚS je všeobecne záväzný a má takú istú silu, ako má ústava,“ vysvetlil.

Nový prezident bude mať podľa J. Drgonca právomoc stiahnuť z funkcie vedenie ÚS. „Ústava zaručuje neodvolateľnosť sudcu ÚS, ale nie neodvolateľnosť funkcionárov,“ povedal s tým, že A. Kiska by mohol kedykoľvek odvolať z funkcie predsedníčku alebo podpredsedu ÚS. „V zásade taká možnosť existuje,“ podotkol.