Andrej Plut si vždy hovoril, aké ho postihlo šťastie, že žije v Slovinsku, ktoré si viedlo najlepšie medzi republikami bývalej Juhoslávie a zároveň bolo medzi nováčikmi v Európskej únii označované za hviezdu. Tomuto 55-ročnému zubárovi preto teraz nejde do hlavy, čo sa to stalo, že táto malá alpská krajina bojuje, podobne ako iné krajiny eurozóny, s recesiou a kolapsom finančného systému, napísala agentúra AP. „Žilo sa nám tak dobre a teraz nevieme, čo prinesie zajtrajšok,“ hovorí Plut.
Slovinsko by sa kvôli kríze mohlo stať ďalším členom eurozóny, ktorý požiada o finančnú záchranu, aby zabránil bankrotu. Bezprostrednou príčinou tohto stavu je, že banky kontrolované štátom vo veľkom požičiavali firmám na trhu s nehnuteľnosťami a tie teraz nie sú schopné splácať svoje dlhy. Odborníci však vidia aj hlbšiu príčinu: aj keď všetko nasvedčovalo tomu, že Slovinsko modernizuje svoje hospodárstvo, v skutočnosti vraj nikdy neprešlo od socializmu k voľnému trhu.
Namiesto toho, aby boli továrne a štátne firmy sprivatizované, zostávali súčasťou „eráru“ alebo získali pofidérnu vlastnícku štruktúru. A zahraniční investori veľa príležitostí nedostali. „Slovinci si nikdy kapitalizmus neosvojili,“ tvrdí popredný slovinský sociológ Niko Toš.
Slovinci mali najvyššie platy
Keď sa na začiatku 90. rokov začala niekdajšia Juhoslávia rozpadať, Slovinsko sa odtrhlo ako prvé. Zatiaľ čo Chorvátsko, Bosna a Srbsko bojovali proti sebe, vykonalo Slovinsko hospodárske a sociálne reformy. Jeho ekonomika orientovaná na export zažívala koncom 90. rokov a začiatkom tohto tisícročia boom. Ľubľana bez väčších ťažkostí vstúpila v roku 2004 do Európskej únie a v roku 2007 prijala euro. V porovnaní s ostatnými únijnými nováčikmi, vrátane Česka či Slovenska, mali Slovinci najvyššie platy aj životnú úroveň.
Slovinská ekonomika navonok pôsobila, že je vo vynikajúcej forme. Životná úroveň stále rástla a ľudia si užívali sociálne vymoženosti, akou bola napríklad bezplatná zdravotná starostlivosť, bez toho, aby museli na vlastnej koži zažívať bolestný prechod k trhovému hospodárstvu ako ľudia v iných postkomunistických krajinách.
Na zdanlivo perfektnom systéme sa objavili trhliny počas globálnej krízy v roku 2008. V nasledujúcom roku sa slovinská ekonomika prepadla o takmer osem percent. Dôsledkom bol hlboký prepad exportu a životnej úrovne a rast nezamestnanosti, ktorá v súčasnosti dosahuje približne 12 percent, čo je skoro dvakrát viac ako v roku 2008. Výška zlých bankových úverov sa vyšplhala na asi šesť miliárd eur, čo predstavuje približne 17 percent slovinského HDP. Ide o dedičstvo slovinského modelu z minulosti, kedy veľkú úlohu hral štát.
Malebná fasáda ukrýva pochmúrnu náladu
Počas komunizmu malo Slovinsko povesť „balkánskeho Švajčiarska“. Dvojmiliónová krajina bola zo všetkých republík bývalej Juhoslávie najbohatšia a chválila sa značkami ako Gorenje a Elan. Slovinsko bolo tiež v liberálno komunistickej Juhoslávii bránou do západnej Európy. Aj dnes, osem rokov po vstupe do EÚ, Slovinsko stále pôsobí upravene a malebne. Slovinci nedajú dopustiť na aktívny životný štýl a turisti sa hrnú do alpských stredísk. Kaviarne v centre Ľubľany sú plné. Ale ľudia hovoria, že za fasádou normálnosti sa skrýva pochmúrna nálada. „Všade okolo ľudia prichádzajú o prácu,“ opisuje zubár Plut. „A nič nenasvedčuje tomu, že by sa to malo zlepšiť,“ dodáva.
Úroky štátnych dlhopisov sa v lete vyšplhali na sedem percent, čo je hranica, na ktorej boli Grécko, Írsko a Portugalsko donútené požiadať Európsku úniu o finančnú pomoc. Podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) je recesia v Slovinsku jednou z najhorších v Európskej únii. Ukázala, že „slovinský ekonomický model z minulosti bol neudržateľný“, tvrdí MMF.
Prezident Európskej banky pre obnovu a rozvoj Suma Chakrabarti Slovinsku nedávno dôrazne odporučil jednu vec: „V dlhodobom záujme tejto krajiny je otvoriť ekonomiku zahraničným investorom.“
Zdroj: SITA/AP
Centrum slovinskej metropoly Ľubľana.
Foto - SITA/AP
