Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW) v utorok zverejnenej správe obvinila libanonských predstaviteľov zo závažnej nedbalosti v súvislosti s minuloročným výbuchom v bejrútskom prístave. Napriek opakovaným varovaniam totiž podľa HRW nezaistili odvoz nebezpečných chemikálií z prístavu. Informovala o tom agentúra AFP.

HRW odporučila i vlastné nezávislé vyšetrovanie zo strany Rady OSN pre ľudské práva (UNHRC), kedže vnútroštátne vyšetrovanie „nedokáže vierohodne zabezpečiť spravodlivosť". HRW so sídlom v New Yorku sa tiež vyslovil za prijatie medzinárodných sankcií voči vrcholným predstaviteľom krajiny, ktorí bránia výkonu spravodlivosti v súvislosti s ničivou explóziou.

HRW vo svojej 127-stranovej správe zverejnenej deň pred prvým výročím tragédie zo 4. augusta 2020, ktorá si vyžiadala viac ako 200 mŕtvych a zhruba 6 500 zranených, identifikoval popredných členov vlády, colných úradov, armády a bezpečnostných orgánov, ktorí vedeli o nebezpečnom uskladnení stoviek ton dusičnanu amónneho v prístavisku, no napriek tomu nepodnikli žiadne kroky.

Na mieste zasahujú hasiči.
Neprehliadnite

Kauza výbuchu v Bejrúte: Chcú obviniť viacerých exministrov

„Konanie mnohých libanonských činiteľov bolo trestuhodne nedbalé," uvádza sa v správe HRW, ktorá vychádza z rozhovorov i z oficiálnej korešpondencie vrátane dosiaľ nepublikovaných materiálov.

Dôkazy presvedčivo naznačujú, že niektorí vládni predstavitelia pripúšťali úmrtia, ku ktorým by prítomnosť dusičnanu amónneho v prístave mohla viesť, avšak riziko mlčky akceptovali," kritizuje HRW v správe s názvom „Zabili nás zvnútra: Vyšetrovanie výbuchu v Bejrúte zo 4. augusta." Konanie zodpovedných orgánov a osôb možno podľa miestnej legislatívy definovať ako vraždu.

K nesprávnym krokom došlo podľa vyšetrovania HRW už krátko po tom, ako do Bejrútu v roku 2013 priviezli chemikálie na palube lode Rhosus plaviacej sa pod moldavkou vlajkou z Gruzínska do Mozambiku.

Ministerstvo verejných prác a dopravy vtedy v žiadosti o vyloženie nákladu nesprávne vyhodnotilo jeho nebezpečenstvo, píše HRW. Takisto „vedome viac ako šesť rokov uskladňovali dusičnan amónny v bejrútskom prístave vedľa horľavých a výbušných látok", a to i po tom, čo sa dozvedeli, že ide o „extrémne nebezpečné" chemikálie.

JB 18 Bejrút - Dym stúpa ulicou po explózii v Bejrúte 4. augusta 2020. Libanonskou metropolou Bejrút otriasli v utorok dva mohutné výbuchy, zranenia utrpeli desiatky ľudí, informovala agentúra AFP. Výbuchy hlásili z prístavu, bolo ich počuť vo veľkých častiach mesta. Tlaková vlna rozbila sklá na oknách budov a nad mestom sa vzniesol veľký oblak dymu.    K výbuchom, ktorých príčina nebola bezprostredne známa, došlo v rušnej štvrti Hamrá. Libanonské médiá zverejnili snímky ľudí uväznených v troská
Neprehliadnite

Výbuch v Bejrúte spôsobil podľa Svetovej banky škody do výšky 4,6 miliardy dolárov

Následne zlyhali i colní úradníci, ktorí po prvý raz dostali informácie o tomto náklade v roku 2014, pričom mohli konať jednostranne a tento materiál zo skladu odstrániť. Napriek tomu však adekvátne opatrenia neprijali. Materiál následne nezaistila ani armáda a odmietla akúkoľvek zodpovednosť. Libanonská štátna bezpečnostná agentúra zase konala pomaly a vládnym zástupcom nenahlásila včas informácie o hroziacom nebezpečenstve, pričom poskytnuté informácie boli navyše nekompletné. K vtedajšiemu premiérovi Hassánovi Dijábovi sa správy o tomto náklade začali dostávať v júni. „Potom som na to zabudol a nikto to ďalej nesledoval. Katastrofy sa dejú každý deň," povedal pre HRW.

Rodiny obetí i širšia verejnosť považuje výbuch za dôsledok nekompetentnosti a korupcie vládnucej elity, avšak ani rok po týchto udalostiach nebol ani jeden z oficiálnych predstaviteľov postavený pred súd, pripomína AFP.