Ešte minulý rok do médií unikli interné dokumenty štátnej poisťovne, ktoré prezrádzali, že je dôsledkom zlého vedenia predošlým manažmentom v obrovskej strate. Prvé odhady hovorili o strate 283 miliónoch eur, no neskôr boli upravené na 200 miliónov eur.

Do záporných čísel sa dostalo aj vlastné imanie poisťovne a na účtoch jej chýba hotovosť 50 miliónov eur. Aby sa VšZP nedostala do nútenej správy, musela odovzdať Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Ozdravný plán.

Mimoriadna platba

VšZP ho tajila, no nakoniec sa k nemu INEKO dostalo cez Úrad pre dohľad, ktorý jej ho poskytol na základe infožiadosti. Po preštudovaní Ozdravného plánu zostali analytici zarazení. Podľa slov Dušana Zachara ich najviac prekvapilo, že „aj napriek veľkým finančným problémom zvolilo súčasné vedenie poisťovne tempo ozdravného procesu, ktoré nie je príliš vysoké, nevedie príliš tŕnistou cestou a ešte k tomu počíta aj s oddychovými stanoviskami s vankúšmi, kde jej má štát poskytovať finančnú infúziu“.

Na tento rok si štátna poisťovňa dala za cieľ zmiernenie tempa rastu nákladov na zdravotnú starostlivosť. Vďaka úsporným opatreniam za minimálne 115 miliónov eur majú náklady medziročne narásť približne o jedno percento, čo je zhruba o tri percentuálne body menej ako predpokladala VšZP bez uskutočnenia úsporných opatrení. „Človek by si povedal, fajn, veď pri rýchlejšie rastúcich výnosoch sa nožnice zatvárajú. Áno, ale mohli by sa rýchlejšie,“ komentuje D. Zachar.

Podľa neho si treba uvedomiť, že aj v súčasnosti vytvára VšZP stratu, ktorú plánujú jej súčasní manažéri produkovať aj v roku 2018. Až v roku 2019 má prísť k vyrovnanému, respektíve mierne prebytkovému hospodáreniu. A to za predpokladu prijatia úsporných opatrení počas najbližších troch rokov.

Navyše, tvorcovia ozdravného plánu žiadajú externé dofinancovanie 150 miliónov eur na zabezpečenia jej platobnej schopnosti. Zaujímavosťou, ktorú sa analytici dozvedeli vďaka infožiadosti je, že v januári tohto roka bola z kapitoly ministerstva zdravotníctva uhradená VšZP mimoriadna zálohová platba poistného za poistencov štátu vo výške 55 miliónov eur, aby bola posilnená jej platobnú schopnosť.

Kočan vs. Faktor

Že sa dá ozdraviť štátnu poisťovňu rýchlejšie len na základe úsporných opatrení, bez potreby dodatočných prostriedkov zo strany štátu, ukazuje podľa INEKO príklad z obdobia Radičovej vlády. Keď sa VšZP ocitla v 120-miliónovej strate, poisťovňa pod vedením Mariána Faktora realizovala také úsporné opatrenia, ktoré nasmerovali poisťovňu po roku do čiernych čísel. V roku 2011 dosiahla VšZP zisk 5,7 milióna eur, pripomínajú analytici.

„Na rozdiel od súčasných plánov Miroslava Kočana a spol. VšZP za čias M. Faktora znížila náklady o dve percentá a zvýšila výnosy o tri percentá. Roztvorené nožnice sa preto podarilo zatvoriť oveľa rýchlejšie, a to bez nutnosti, aby sa na sanovanie situácie vo VšZP mali ešte dodatočne poskladať platcovia odvodov a daní,“ píše na blogu D. Zachar.

Štátna poisťovňa pod vedením M. Faktora odzmluvnila 200 ambulantných špecialistov a 150 oddelení v ústavných zdravotníckych zariadeniach, čo predstavovalo 3 300 lôžok. Súčasné vedenie plánuje odzmluniť približne stovky ambulancií. „Kým M. Faktor skresal medziročne náklady na prevádzkovú činnosť poisťovne o štyri percentá, M. Kočan plánuje zvýšiť tieto náklady o vyše tri percentá s tým, že ide o spomalenie tempa nárastu o 881-tisíc eur, čo má podľa ozdravného plánu predstavovať úsporu...,“ dodáva analytik INEKO.

Kočan vs. "filkovci"

Ako ďalší benchmark na posúdenie ambicióznosti Ozdravného plánu VšZP môže podľa analytikov poslúžiť Záverečná správa Revízie výdavkov na zdravotníctvo v rámci projektu Hodnota za peniaze. Tá identifikovala opatrenia, ktoré môžu ušetriť verejné prostriedky v zdravotníctve, aby mohli byť použité na zlepšovanie výsledkov. Analytici rezortu financií a zdravotníctva pritom v tom čase nemali vedomosť o finančných problémoch VšZP a predpokladali, že dominantná poisťovňa je v zisku.

Štátna poisťovňa tak mala aj v „dobrých časoch“ v rámci revízie výdavkov podľa hrubého prepočtu INEKO ušetriť tento rok vyše 95 miliónov eur. Paradoxne, v zlých časoch, keď firme hrozí krach, a preto by bolo potrebné utiahnuť si opasok ešte viac, má VšZP podľa Ozdravného plánu ušetriť menej, niečo cez 90 miliónov eur. INEKO aj uvádza, kde vznikli rozdiely.

Kým napríklad ministerskí analytici predpokladali úsporu na referencovaní cien špeciálneho zdravotníckeho materiálu vo výške 25 miliónov eur, Ozdravný plán počíta v tejto oblasti v rámci pripočítateľných položiek ukončených hospitalizácií s úsporou 10 miliónov eur. Líšia sa aj čísla pri šetrení na CT a MR vyšetreniach, pri zavedení pravidiel pre schvaľovanie preplácania liekov na výnimku, pri revíznych činnostiach a podobne.

Málo ambiciózny

Analytici tak hodnotia Ozdravný plán VšZP za málo ambiciózny. VšZP by podľa nich mala svoje finančné problémy riešiť prioritne sama. Štátna pomoc totiž podľa nich vytvára nerovné podmienky a deformuje trhové prostredie, v ktorom súkromné poisťovne nemôžu v prípade ich problémov očakávať pomoc zo strany štátu. Príliš rýchla a vysoká štátna pomoc poisťovni vysiela do budúcnosti negatívny signál, že v štátnom zdravotníctve sa zle hospodáriť a nešetriť vlastne celkom oplatí.

Ako uvádza D. Zachar, dlhšie obdobie pod ozdravným plánom a hrozbou nútenej správy môže v slovenských podmienkach priniesť pre VšZP a celú spoločnosť paradoxne prínos v tom, že sa šafárenie nebude tak skoro opakovať a štátna poisťovňa bude pod kontrolou a bude sa pohybovať len v rámci stanovených mantinelov.

Po úsporných opatreniach má VšZP podľa INEKO ďalšie možnosti, ako riešiť svoju platobnú schopnosť a kapitálovú vybavenosť, napríklad vzatie úveru, vrátane podriadeného dlhu, vydanie dlhopisov, predaj pohľadávok. Rovnako by sa podľa analytikov namiesto navýšenia základného imania zo strany štátu malo diskutovať o možnosti transparentného odpredaja časti poistného kmeňa VšZP, najlepšie takému súkromnému subjektu alebo viacerým subjektom, ktorí by na náš trh so zdravotným poistením priniesli nový know-how a zvýšili by konkurenciu súčasným poisťovniam. „VšZP by stratila svoje dominantné postavenie a súčasný oligopol by prestal existovať, čo by prospelo celému zdravotníckemu prostrediu,“ mieni D. Zachar.